SME
Štvrtok, 24. jún, 2021 | Meniny má JánKrížovkyKrížovky
AUTORSKÁ STRANA EVY BORUŠOVIČOVEJ

Buta tót, blbej Slovák a to, ako sa vidíme my sami

Viete prečo bol pred 99 rokmi Štefánik nahnevaný a šťastný zároveň?

Ilustračné foto. (Zdroj: TASR)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Keď 28. októbra 1918 vznikla Československá republika, bol Milan Rastislav Štefánik – jediný slovenský zakladateľ tohto štátu – práve v Japonsku. O ničom nevedel. Bol ešte stále znechutený okolnosťami vyhlásenia nezávislosti československého národa, o ktorom sa pred pár dňami dozvedel – z novín.

Nesúhlasil so znením washingtonskej deklarácie, nesúhlasil s tým, ako boli rozdelené ministerské posty v dočasnej vláde, ani s tým, že vôbec boli.

Podľa neho mala riadiacim orgánom zostať Národná rada a ak už silou mocou potrebovali ministrov, ministrom zahraničných vecí chcel byť on sám. No v novinách si prečítal, že má na starosti armádu a zahraničie podlieha Benešovi. Nikto to s ním nekonzultoval.

Štefánik smeroval za legionármi na Sibír, bol unavený, chorý a sklamaný. Tak veľa toho doteraz urobil pre vznik budúceho štátu, a predsa sa cítil odstavený. V Amerike a Európe sa vyjednávalo a rozhodovalo, no všetko mimo jeho dosah a on sa o výsledkoch dozvedal s oneskorením.

Keď však 13. novembra 1918, tesne pred tým, ako Štefánik nastúpil na loď smerujúcu z Japonska do Vladivostoku, prišiel telegram z Prahy, roztriasli sa mu ruky. Písalo sa v ňom, že českí a slovenskí legionári z Talianska a Francúzska – tí, ktorých on sám pred pár mesiacmi zorganizoval a presvedčil – triumfálne vpochodovali do Prahy. Takže Česi a Slováci sú konečne slobodní, uvedomil si. Štefánik si text šťastne znovu prečítal a omdlel.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Buta tót alebo Čo všetko vedia Slováci vydržať

Pre tých, ktorí si pamätajú z hodín dejepisu len všeobecné floskuly o porobe nášho ľudu v rakúsko-uhorskej monarchii, môže byť 28. október 1918 málo zaujímavým a dôležitým dátumom.

Prípadne, ak sú formovaní tradovaným názorom, podľa ktorého medzi Maďarmi a Čechmi až taký rozdiel nebol, teda aspoň v miere pohŕdania Slovákmi. Keď som sa mojej prababičky, narodenej v roku 1900, ako tínedžerka pýtala, ako to bolo s tým vznikom Československa, tak len pokrčila plecami a povedala, že tu boli maďarskí žandári a hovorili buta tót a potom zrazu prišli českí četníci a hovorili blbej Slovák.

A predsa! Keď sa začítate do vyše sto rokov starých listov, denníkov a novinových článkov, dôjde vám, ako sa našim predkom žilo. Tým, ktorí sa rozhodli, že sa nestanú Maďarmi, ale zostanú Slovákmi.

Keď som pátrala po motiváciách Milana Štefánika, prečo sa až manicky snažil o vytvorenie štátu pre Slovákov, našla som v jeho článku pre pražský časopis Čas jeho vyhlásenie, že Slováci v Uhorsku síce môžu žiť, ale dýchať nie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Nebolo to básnické zveličenie. Pred Vianocami roku 1902 vyšlo v Čase toto: „V Rimavské Sobotě vyloučili šest slovenských gymnasistů, protože se zjistilo, že kdesi na výletě si zpívali slovenské písničky. Vyšetřování není ještě skončeno, ale studenti už znají svůj osud...“

Neskôr zas v roku 1903: „Na myjavských kopanicích dostali učitele, který chtěl provádět „maďarskou vlasteneckou misi“. Probudilý lid začal reptat a na čele s prostým rolníkem Janem Masným energicky provolali zpupnému ohlupování mládeže: „Naše deti sú deti slovenské a nie maďarské. My nechceme, aby ste ich v maďarskom jazyku vyučovali, ale po slovensky.“ Učitel sedláky žaloval a v Nitře jim naměřili 3-8 dnů (bouření proti vrchnosti“) a Masnému mimo to 100 K pro smělé jeho vystupování vůči předsedovi soudu.“

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C54QC na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M54QC na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Obvinený Jozef Brhel po príchode na Prezídium policajného zboru v Bratislave.

Za Brhela ručil kňaz, hoci ho nepozná.


3 h

Podpora Windows 10 skončí v roku 2025.


36m
Riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó a prezident finančnej správy František Imrecze.

Analýza Nadácie Zastavme korupciu.


a 1 ďalší 5 h

Neprehliadnite tiež

Peter Schutz

Nové kolo kultúrnej vojny vyhovuje Orbánovi.


2m

Karikatúra denníka SME (Sliacky).


11m
Publicista Matúš Ritomský.

S testovaním sme skončili práve vtedy, keď mohli poslúžiť ako šikovná motivácia.


1 h
Predseda vlády Eduard Heger a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen počas jej prijatia na Úrade vlády.

Matovičov Sputnik si bez problémov nájde miesto medzi ikonickými kauzami slovenskej demokracie.


1 h