Keby sa písal rok 2004, správa o zvýšení minimálnej mzdy o desať percent by medzi slovenským komentariátom vyvolala búrku rozhorčenia.
Doba velila byť ekonomickým liberálom a prenechať čo najviac rozhodnutí na trh a zvyšovať cenu práce znamenalo riziko znášať obvinenie z neoboľševizmu. Skutočnosť, že sme si takmer nevšimli zvýšenie o 45 eur na 480 veľa hovorí o časoch aj o nás. Niežeby sme sa stotožnili s politikou Roberta Fica, ale naučili sme sa rešpektovať politické mantinely.
Richter a Fico so širokým úsmevom podpísali novú minimálnu mzdu Čítajte V Smere odjakživa vnímali azimút a intenzitu nálad a keď to nebolo v protiklade so záujmami akcionárov, prispôsobili sa im. Napokon, čo už asi tak má robiť socialistický premiér, keď mu ekonomika solídne rastie a nezamestnanosť láme historické minimá?
Privysoká cena práce navyše rastu ekonomiky nebráni. Naopak, stále počúvame vyplakávanie veľkopodnikateľov rangu Vladimíra Sotáka, že nevedia zohnať súci personál, lebo mľandravá generácia nasýtená zbytočnými pavedami by len vysedávala v klimatizovaných bizniscentrách, ale postaviť sa k vysokej peci a rozdúchať metalurgické srdce republiky, to už nie!
