Slávna opozičná zmluva, ktorou si po štvrtých slobodných voľbách (1998) Zeman a Klaus vytvorili „stabilné politické prostredie“, zapadla dávno prachom zabudnutia. Skladateľom českého povolebného „puzzle“ by sa však celkom zišla. Ani nie ako návod na mocenské usporiadanie – hoci prečo nie? –, ale najmä pre pôvodnosť, originalitu riešenia situácie.
„Opozmluvou“, ktorú sám vymyslel, výborný taktik Klaus predbehol zo zadnej pozície ostatné strany. Zo zadnej pozície preto, že ODS bola ten úplne posledný tip politológov (kandidát) na partnera pre víťaznú ČSSD po kampani, ktorú Klaus viedol pod ústredným heslom „mobilizácie proti socializmu“.
Potom však dokonale využil moment váhania KDU-ČSL a Unie svobody (to boli odštiepenci z ODS), ktorí sa spočiatku štítili spolupráce s ČSSD, čím akože zvyšovali svoju cenu na koaličnom trhu.
