Okresný súd v Prievidzi rozhodol, že čokoľvek bývalý poslanec Smeru Vladimír Jánoš robil svojej bývalej manželke, nešlo o týranie. Len o priestupok. Môžeme sa, samozrejme, baviť o tom, či sú naše súdy dostatočne citlivé na domáce násilie.
Musí byť žena celá modrá a musí sa dcéra pomočovať, aby boli aj voľným okom uznané za obete? Koľko toho sa zmestí, aby bola definícia naplnená? Tu nejde o to, či sú vyhrážky, alebo vyhadzovanie z bytu „len“ predpolím k akémusi skutočnému násiliu. Lebo naozaj nemusí padnúť päsť pod oko, aby sudca kývol, že niečo na tom bude.
Súd v kauze týrania manželky uznal Smeráka Jánoša nevinným Čítajte Lenže v Jánošovom prípade sa stretáva klasické slovenské zľahčovanie domácej bitky s politicky motivovaným zľahčovaním.
Alebo, aby sme boli fér, máme podozrenie, že by sa vec mohla zhadzovať z pleca práve preto, že ide o Jánoša. O bývalého poslanca za Smer a okresného šéfa strany v Prievidzi. O muža, ktorý stával vedľa premiéra – ukazujú fotografie –, keď prišiel na vizitácie do Hornonitrianskych baní.
Aj v Smere musia dobre vedieť, že prípad sa bude čítať práve takto a nijak inak. Budeme si hovoriť, že no jasné, Jánoš, ten je zabalený v alobale. Tomu nič nedokážu. Možno keby manželke ruky, nohy zlámal, tak by ho na ústredí premotali do nového alobalu, aby bol celkom nehorľavý.
