Bez ohľadu na to, či si Pavol Rusko pred 20 rokmi naozaj objednával vraždu svojej spoločníčky z televízie Markíza alebo nie, o čom napokon rozhodne súd, je ako minister hospodárstva a predseda koaličnej strany druhej vlády Mikuláša Dzurinda pre orgány činné v trestnom konaní cenný študijný materiál.
Ruskovo meno sa v spise o tom, ako Penta korumpovala politické špičky, spomína iba 16-krát. Na porovnanie Dzurinda 44-krát, Robert Fico 179-krát a Jaroslav Haščák až 814-krát. Lenže zrejme aj relatívne malý výskyt stačil na to, aby objednávku mafiánskej vraždy nevyšetrovali iba „obyčajní príslušníci“ NAKA, ale rovno vyšetrovací tím Gorila.
Hoci sa advokáti tvária, že Rusko „znáša väzbu racionálne“ a že otázka o spolupracovaní na vyšetrovaní Gorily je „hypotetická“, názor na to, či mlčať alebo obšírne rozprávať, sa vo väzení zmenil u kadekoho. Hlavne v prospech druhej možnosti.
Mikuláš Černak, ktorý vraj natrel aj Ruska, vypovedá o svojich vraždách z čistej pasie a možno dúfa, že ho prepustia skôr na slobodu.
Iní nevydržali tlak väzenia. A zrejme na tom dnes stavajú aj vyšetrovatelia Gorily.
