Mečiar za mrežami. Určite si mnohí práve takto predstavujú naplnenie spravodlivosti – najmä ak sa nechajú uniesť svojou fantáziou pod vplyvom aktuálnych udalostí, keď vo väzbe skončil niekdajší mediálny magnát Pavol Rusko a súd vymeral nepodmienečné tresty dvom bývalým ministrom prvej Ficovej vlády.
Žijeme však na Slovensku. Takmer devätnásť rokov trvalo, kým boli hanebné amnestie zrušené. Teraz sa stalo „iba“ (alebo „až“?) to, že ich vyšetrovaniu nestojí v ceste ani ďalšia prekážka, ktorou mohlo byť ich premlčanie.

Pripomeňme, že v júli začala polícia vyšetrovať Mečiara s podozrením, že sa pri udelení amnestií dopustil trestného činu zneužitia právomocí verejného činiteľa. Neskôr uzavrela vyšetrovanie s tým, že skutok je premlčaný. Generálna prokuratúra to však vyhodnotila inak a nariadila ďalší postup v tomto trestnom konaní.
Takýto je reálny stav vecí, od ktorého je k usvedčeniu a potrestaniu prípadného vinníka dlhá a zarúbaná cesta, žijeme predsa na Slovensku. No na to, aby Vladimír Mečiar nemal taký pokojný spánok ako donedávna, to však stačí.
Ak si pripomenieme útrapy, ktoré zažil Michal Kováč mladší pri násilnom a ponižujúcom odvlečení za hranice a ak si predstavíme obraz Róberta Remiáša v horiacom aute, nemôžeme sa zmieriť s tým, že za takéto obludnosti – a tiež za snahu ich nepotrestať – nikto neponesie zodpovednosť. Že jediným trestom pre vtedajšieho predsedu vlády má byť pokojný dôchodok v Trenčianskych Tepliciach...