Priznajme si to: každý z nás zbožňuje dobrý príbeh o sprisahaniach, o to viac ak ten príbeh obsahuje špiónov, vraždy a slávne okamihy v histórii.
Aj preto je zavraždenie prezidenta USA Johna Kennedyho ešte stále, takmer 54 rokov potom, ako sa v Dallase stalo, objektom fascinácie nielen pre historikov ale hlavne pre dve tretiny Američanov, ktorí dodnes neveria, že skutok vykonal násilný samotár a čudák Lee Harvey Oswald.

Pre tieto príčiny, a hlavne z dôvodu všeobecnej transparentnosti – že to, čo nie je priam nebezpečné pre demokraciu, má byť zverejnené – by sme sa za normálnych okolností tešili z toho, že v Amerike konečne dôjde k odhaleniu posledných utajených dokumentov týkajúcich sa vraždy prezidenta Kennedyho.
Ale od zvolenia súčasného prezidenta Donalda Trumpa sa už nedá brať taký jednoduchý akt, ako odtajenie vládnych spisov, ako bežná vec. Najmä keď je zainteresovaných toľko aktérov a toľko záujmov, pričom nie všetky pôsobia v prospech USA.
Keby sa napríklad spisy zverejnili za éry prezidenta Obamu, mohli sme očakávať povedzme svätuškársky postoj od Bieleho domu, ako už Amerika nepripravuje popravy lídrov iných krajín (ak s nimi nie je vo vojne), a keby aj áno, tak určite nie s pomocou mafie (najnovšie dokumenty hovoria o tom, že sa CIA snažila zamestnať šéfa organizovaného zločinu v Chicagu Sama Giancanu v rámci plánovaného atentátu na Fidela Castra na Kube).