Autor je vedecký pracovník SAV a člen Slovenského ochranárskeho snemu
Za mojej mladosti sa v takomto čase konávali oslavy Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie pod heslom: So Sovietskym zväzom na večné časy!
Už 25 rokov počúvame niečo podobné o Vodnom diele Gabčíkovo (VDG). O jeho obrovskom prínose pre ekonomiku, energetiku, protipovodňovú ochranu, vodnú dopravu, rekreáciu i ochranu prírody. Aj rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v Haagu v spore o sústavu vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros sa označuje za úspech Slovenska. VDG sa ospevuje ako rodinné striebro a právnikov, ktorí ho vláde pomohli získať od „zlých cudzincov“, čaká astronomická odmena.
Netvrdím, že to nemohlo byť horšie. Aj zásluhou vedcov a ochranárov sa niektoré veci oproti pôvodnému projektu zmenili k lepšiemu. Ale naozaj je všetko také ružové, ako sa tvrdí? Nie je najvyšší čas pozrieť sa na celý projekt kriticky? Nie je riziko utajovania poznatkov, bagatelizovania strát i hrozieb a odmietania diskusie priveľké? Nedopadne to napokon ako s tým Sovietskym zväzom a našou „láskou“ k nemu?
Nemali by sme zabúdať na desiatky štvorcových kilometrov kvalitnej pôdy, obetovanej tejto stavbe. Priehrada narušila infiltračnú i samočistiacu schopnosť vôd. Zredukovala sa biodiverzita.
Za obeť stavbe padla aj známa prírodná rezervácia Ostrov kormoránov. Negatívne dielo zasiahlo do života rýb. Jeho výstavba i prevádzka v nemalej miere poznačila unikátne prírodné hodnoty a produkčné schopnosti ekosystémov. Človek tieto blahodarné danosti (a ekosystémové služby) nedokáže plnohodnotne nahradiť.
Prečo voda nenahradila jadro?
Spôsob, akým sa vodné dielo propagovalo a presadzovalo, nemal negatívny vplyv iba na prírodu, ale aj na ľudí i celú spoločnosť (od nerešpektovania vedcov cez násilie voči ochranárom až po skomplikovanie života miestnym obyvateľom, rybárom i vodákom).
Ak je Gabčíkovo také ziskové, tak prečo sa z neho nefinancovala napríklad sanácia skládky nebezpečných chemických odpadov vo Vrakuni, ktorých aktivácia s ním súvisí?
Prečo sa už dávno neriešia sedimenty v zdrži? Prečo sa neinvestovalo do rekonštrukcie vodného diela? Ako je možné, že na dotknutom území panuje anarchia vo výstavbe? Čo tu hľadajú súkromné motorové vozidlá a iné zdroje ohrozenia vôd a prírody?
Prevádzka hydroelektrárne vôbec neviedla k nahradeniu výroby elektriny z uhlia a jadra, ako to sľubovali protagonisti VDG.
V úseku nad zdržou sa riziko povodní zvýšilo tým, že po prehradení Dunaja stúplo dno rieky, čo má za následok, že pri rovnakom prietoku je hladina rieky v bratislavskom profile vyššia než predtým. Pod vodným dielom protipovodňová spôsobilosť VDG z roka na rok klesá priamo úmerne tomu, ako sa zanáša zdrž.
Príroda? Hausbóty a autá
Aj s vodným režimom a kvalitou vôd v oblasti ovplyvnenej VDG to vyzerá čoraz horšie. Vrstva sedimentov pôsobí ako fyzikálna, ale aj geochemická bariéra. Organické látky v sedimentoch nadmerne spotrebúvajú kyslík, čo ohrozuje zdroje pitnej vody.
VDG má prevažne negatívny dosah aj na vodné živočíšstvo. Pôvodné druhy rýb sa tu dokážu neresiť iba v malej miere a invázne druhy likvidujú ich ikry a rybiu mlaď. Pôvodné druhy nahradili umelo vysádzané.
Súčasný manažment nepraje ekosystémom lužných lesov. V dôsledku toho je už väčšina z nich nahradená monokultúrami šľachtených topoľov. Pribudlo vtákov, najmä zástupcov niektorých druhov. Ale zabúda sa na to, že sa sem len premiestnili z pôvodných dunajských biotopov.
