Autorka pôsobí v Inštitúte pre verejné otázky ako analytička
Opatrovanie seniorov a senioriek v Rakúsku formou 24-hodinovej starostlivosti v domácnostiach pracovnou silou zo Slovenska je témou, ktorá sa v posledných rokoch objavovala vo verejnej diskusii na Slovensku iba útržkovito.
Tragické okolnosti nehody pri Nitrici len temne naznačujú, že komplexný obraz nám zatiaľ uniká.
Opatrovateliek nepribúda
Väčšina opatrovateliek v 24-hodinovej domácej starostlivosti zo Slovenska pracuje v Rakúsku, v iných po nemecky hovoriacich krajinách je ich výrazne menej (pre vzdialenosť a čas, ktorý treba v práci stráviť).
Rakúska hospodárska komora evidovala k 31.12. 2016 niečo cez 61-tisíc aktívnych živností v oblasti 24-hodinovej domácej starostlivosti, pričom osoby zo Slovenska tvorili približne polovicu so zastúpením 29-tisíc osôb.
Keď ženy chodia na „týždňovky“ Čítajte Hoci celkový počet opatrovateliek a opatrovateľov v Rakúsku narastá, počet živností slovenských opatrovateliek je stabilný. Zdá sa, že opatrovanie na atraktivite postupne stráca vďaka nárastu priemerných miezd na Slovensku či znižovaniu miery nezamestnanosti, ale aj vzhľadom na vysoké náklady spojené s touto prácou (sociálne a zdravotné odvody, dane, platby agentúram...).
Slabo chránená práca
V Rakúsku pracujú opatrovateľky od roku 2008 legálne a majú postavenie živnostníčok. Legalizačná reforma, ktorou Rakúsko vyriešilo niekoľko vážnych problémov spojených s dlhodobou starostlivosťou o seniorov, seniorky a odkázané osoby, ako aj s veľkým počtom nelegálnych opatrovateliek, zostáva až do súčasnosti diskutovanou a spornou.
“V Rakúsku pracujú opatrovateľky od roku 2008 legálne a majú postavenie živnostníčok. No práca opatrovateliek je zo svojej podstaty závislou pracovnou činnosťou, a teda by nemala byť živnosťou.
„
Aktuálne diskusie odborníkov tematicky kritizujú viaceré aspekty tejto reformy. Napríklad pracovné podmienky opatrovateliek, ktoré síce legislatíva upravuje, ale v praxi sa nedodržiavajú (príkladom je vyžadovanie si od opatrovateliek práce nad rámec ich kompetencií, starostlivosť o pár, kým je opatrovateľka platená len za jedného, vyžadovanie zdravotníckych úkonov a ďalšie).
Na opatrovateľky-živnostníčky sa nevzťahuje pracovnoprávna ochrana, ktorá sa vzťahuje na rovnakú prácu, ak je vykonávaná ako zamestnanie (napríklad obmedzenia v odpracovaných hodinách, minimálna mzda v odvetví ukotvená v kolektívnych zmluvách, prístup k niektorým sociálnym právam, dovolenke a pod.).
Diskutované je aj chýbajúce zabezpečenie kvality a štandardov práce v tomto odvetví. Horúcim bodom diskusií je, že práca opatrovateliek je zo svojej podstaty závislou pracovnou činnosťou, a teda by nemala byť živnosťou.
Väčšina ide cez agentúry
Aktuálne sa však k najpálčivejšiemu problému radí nedostatočne regulovaný trh, výsledkom ktorého je aktuálnych 785 pracovných agentúr a sprostredkovateľov (v evidencii Rakúskej obchodnej komory) špecializujúcich sa na sprostredkovanie práce opatrovateľkám.
