Autor je občiansky aktivista
Stačí sa dvakrát pozrieť na život „nášho“ obyčajného človeka, raz za čas voliča.
Prvý pohľad na život obyčajného človeka, raz za čas voliča, nezávisle od toho, či poberá minimálnu, alebo ministerskú mzdu:
Nevie, či vstať, alebo ešte chvíľu spať. Nevie, či raňajkovať doma, alebo v robote a či vôbec. Nevie, či chce kávu, čaj, alebo niekedy aj mlieko. Nevie, či ísť do práce pešo, električkou, alebo autom (toto tvrdenie pre ministra neplatí, ale o tom nevie).
Nevie, či v práci pracovať, alebo sa tak tváriť. Nevie, či ujsť z práce skôr, alebo ostať do konca. Nevie, či sa vrátiť po práci hneď domov, alebo ísť za kamarátmi/kamarátkami. Nevie, či bol na obede, alebo nie a či si dá niečo na večeru, alebo nie a už vôbec nevie, čo také by si dal, keby sa rozhodol, že si niečo dá.
Nevie, ako fungujú vreckový nožík a koleso. Nevie, ktorá svetová vojna bola skôr. Nevie, či bude pozerať televízor, alebo áno. Nevie, čo bude pozerať v televízií a nevie, na ktorom kanáli to dávajú. Nevie, čo bude zajtra a kde a o ktorej, a preto nevie ,ako sa rozhodne, ale hlavne nevie, či je to výhovorka, alebo nie.
