Nad najnovším výmyslom Jána Richtera (štyritisíc eur za presťahovanie za prácou) by sme za iných okolností iba mávli rukou.
Je to vlastne len štedrejší variant existujúceho opatrenia, s ktorým kedysi prišiel „sociálny netvor“ Ľudovít Kaník a ročne ho využívajú celé desiatky ľudí.
Napokon, stačí sa zamyslieť, akú rolu hrá zopár tisíc eur pri takom závažnom rozhodnutí, ako je sťahovanie, nedajbože, s rodinou. Podobne ako v prípade príspevku pre navrátilcov z cudziny po pomoci štátu siahne len ten, kto by sa sťahoval tak či onak.
Príspevok 4-tisíc eur na presťahovanie sa za prácou dostanú len tí, ktorí zmenia aj trvalý pobyt Čítajte Pravda, je to síce zbytočné, ale v zásade to nikomu a ničomu neškodí, čiže ide v prípade Smeru o špičkový výkon v oblasti spravovania štátu a verejných financií. Problém je inde.
Richterov návrh totiž ide takpovediac proti duchu čias a zrejme aj socialistickej doktríny, ktorú by mal reprezentovať.
Dnes už nie sme v roku 2002, nemáme osemnásťpercentnú nezamestnanosť a nie je nutné, aby štát podporoval zamestnávanie kdekoľvek a za akýchkoľvek okolností bez ohľadu na vyľudnenie celých oblastí.
Zvlášť nominálne sociálnodemokratickej strane by mal ležať na srdci osud zabudnutých regiónov.
