ali protestné podujatia, štrajky, podpisovali petície. K dispozícii bol krízový manažment, ktorý by podistým priniesol viac konkrétnejších výsledkov, keby... O skúsenosti východoslovenských divadelníkov a vysokoškolákov v čase ich vlaňajších zápasov o záchranu samostatnosti oboch divadiel, o zachovanie jednoty Univerzity P. J. Šafárika (UPJŠ) stáli na západ od Popradu iba máloktorí. Bratislavy sa tieto zápasy takmer nedotýkali, hlasov podporujúcich východniarov bolo máličko a štátna moc zvíťazila. Nielen v tom, že dnes sú v molochu Východoslovenského štátneho divadla košické a prešovské divadlo, že UPJŠ rozsekli a pri Toryse je realitou Prešovská univerzita. Bez záujmu pri Dunaji prešla protestná akcia ľudí z maďarského oblastného divadla Thália, ktoré sa i s rómskym divadlom ROMATHAN ocitlo v regionálnom kultúrnom centre a svojich práv sa musí domáhať na Ústavnom súde SR. Našli sa dokonca bratislavskí umelci, ktorí svojim kolegom v Košiciach podrážali nohy a napr. prijali angažmán v čase, keď v Košiciach bez súhlasu odborov vyhadzovali z divadla hovorkyňu štrajkového výboru Ľubu Blaškovičovú. Slovenský západ vlažne reagoval i na vznik nových odborov v a. s. VSŽ. Teraz sa nové odbory kľujú na pracoviskách v štátnej správe už ako huby po daždi. Východniari sa zrejme právom nazdávajú, že keby ich vlani boli solidárnejšie podporili kolegovia z Bratislavy, Nitry, neboli by na lopatkách tak rýchlo a tak bolestne. Preto dnes niekde, napr. v košickom divadle, váhajú so vstupom do kľúčového štrajku. Naučili sa báť. Súčasné dianie v divadlách, okolo Trnavskej univerzity i nových odborov signalizuje, že štátostrana má chuť zatlačiť do strachu aj iných. Keď vlani zvonilo do hrobu na východe, zvonilo naozaj aj iným.