Predvolebná kampaň a voľby sú najvzrušujúcejšou časťou politiky. Zahŕňa v sebe všetko, čo ľudí, ktorí politikou žijú, fascinuje. Ten nával kreativity, intrigy, kauzy, dohody a tajné stretnutia, napätie výsledku a adrenalín vyplavujúce vzrušenie v momente sčítania hlasov.

Vždy pred voľbami redakcie dostanú desiatky mailov a zaručených informácií, linky na blogy od falošných blogerov, pseudospravodajské weby (bývalých) príslušníkov SIS zverejňujú zaručené správy o kandidátoch, objavujú sa listiny o spoluprácach s ŠtB, kde-tu niekto postrieka bilbord, na ktorom je kandidát s dcérou, červenou farbou.
Kandidáti a tímy ich marketérov a poradcov sú ochotní do kampane investovať hodiny času, množstvá energie, státisíce aj milióny eur.
A v momente vyhlásenia výsledkov prichádza tá vytúžená katarzia, ticho, pokoj zbraní, chvíľa záhaľky a ničnerobenia. U niekoho len na pár týždňov, u viacerých víťazov aj na celé roky.
Správa veci verejných už taká vzrušujúca nie je, o to je však podstatnejšia. Stačilo by, keby jej víťazi venovali rovnakú kreativitu a energiu ako kampani.