Autor je umelec a publicista
Kotlebovci sa snažia prevalcovať župné voľby vysokým počtom nasadených kandidátov. Táto taktika v kombinácii s nízkou volebnou účasťou môže spôsobiť, že Slovensko na komunálnej úrovni zo dňa na deň nebezpečne zhnedne.
Upozorňujú na to odborníci, občianski aktivisti aj politici, prezident Kiska otvorene hovorí o organizovanej a nebezpečnej extrémistickej sile odhodlanej dosiahnuť silný výsledok.

V súvislosti s týmito varovaniami sa vracia stará otázka – naozaj predstavuje Kotleba a jeho ĽSNS až také nebezpečenstvo? Skutočne je potrebné nazývať ich fašistami a rasistami?
Pamätáme si síce Kotlebu, ako kedysi pochodoval na demonštráciách spolu s jadrom extrémnych neonacistov, pamätáme si aj Ľubomíra Huďa, kandidáta na post župana, ktorého podporuje ĽSNS v Bratislavskom kraji, ako v 90. rokoch behal po bratislavských uliciach na čele bandy nacistických skinheadov, vieme vystopovať neonacistické korene aj u ďalších poslancov či kandidátov.
Dnes už všetci nosia košele a kravaty, Mazurek už neútočí na moslimské rodiny, jeho spolustraníci si už nepreposieľajú oslavné ódy na Adolfa Hitlera, facebookové profily sú zväčša prečistené, alebo zmazané, na bilbordoch pôsobia ako usporiadaní občania.
Nuž čo, keď je človek mladý robí vždy nejaké hlúposti a každý sa predsa môže zmeniť. Niekto by si mohol povedať, že aj títo ľudia by mali dostať druhú šancu.
Áno, aj neonacista či rasista sa môžu zmeniť, ale v tomto prípade vidíme a počujeme niečo iné. A nič z toho nenasvedčuje, že by sa ľudia z ĽSNS skutočne zmenili.