Autor študoval právo na Trnavskej univerzite a Bezpečnostné a strategické štúdie na MUNI v Brne
Islamský štát je v Sýrii a Iraku v podstate porazený a k jeho absolútnemu zničeniu chýba len málo – dobyť niekoľko posledných bášt odporu, čo sa javí ako otázka veľmi krátkeho času.
Spolu s tým sa stále častejšie objavujú úvahy o osude tých domácich a zahraničných bojovníkov, ktorí prežili a sú na ceste do svojich pôvodných štátov, alebo sa v nich skrývajú. Z nich niektorí sú demoralizovaní a životná skúsenosť s Islamským štátom ich poznačila spôsobom, na ktorý by najradšej zabudli.
Popri nich sa však vyskytujú aj radikáli odhodlaní pokračovať v boji ďalej a preniesť ho z Blízkeho východu na ulice európskych miest.
Úvahy o ich budúcom osude sa líšia a výroky niektorých čelných predstaviteľov západoeurópskych štátov naznačujú, že zabudli na základné princípy európskej právnej kultúry.
Radšej zabiť?
Rory Stewart z britského ministerstva zahraničných vecí sa na adresu zahraničných teroristov vyjadril, že jediný spôsob, ako s nimi zaobchádzať, je zabiť ich. Podobným spôsobom sa vyjadrila aj francúzska ministerka obrany Florence Parly, podľa ktorej by ich zničenie v boji bolo najlepším riešením.
“Ak je terorista popravený na základe rozsudku irackého súdu, je to výkon spravodlivosti, ak príde o život počas náletu dronu, je to mimosúdna vražda a spravodlivosť sa mení na odplatu.
„
Cynickou pravdou je, že teroristu je vždy jednoduchšie odstrániť ako vypátrať, postaviť pred súd, zabezpečiť dôkazy a odsúdiť v spravodlivom procese, ktorého trest bude verejnosť aj tak považovať za nízky.
Výrokom západných politikov nechýba silný emocionálny náboj a zároveň je potrebné priznať, že vychádzajú z odôvodnených bezpečnostných obáv, prameniacich z krvavých skúseností Paríža, Nice, Manchestra...
Reálne však ich slová nie sú ničím novým, pretože „honba“ na teroristov pomocou napríklad bezpilotných lietadiel, alebo ich likvidácia špeciálnymi jednotkami sa začala už za bývalého amerického prezidenta Busha ml., zintenzívnila sa za vlády Obamu a pokračuje počas Trumpovej éry.
Zástancovia takého riešenia tvrdia, že sú to nepriateľskí bojovníci, ktorí sú legálnym vojnovým cieľom, alebo že by sa ich uväznením dosiahla iba ich ďalšia radikalizácia a po odpykaní trestu by ich monitorovanie predstavovalo pre tajné služby enormnú záťaž.
Ako ich trestať
Takéto dôvody samozrejme nie je možné ignorovať a riešenie určite nespočíva v ich beztrestnosti, zároveň však ich okamžitá likvidácia vyvoláva právno-etické problémy, a to aj napriek mimoriadne krutým zločinom, ktorých sa títo teroristi dopustili.
