Udalosť týždňa
Tri obvinenia v ruskej afére Trumpa.
Šéf kampane Manafort, ktorý skončil asi tri mesiace pred voľbami, je „veľká ryba“ špeciálneho vyšetrovateľa Muellera. Až takej váhy, že pripomína čosi ako „game changer“ ešte i vtedy, ak priamy dôkaz prepojenia Trumpovej kampane na Rusov sa stále iba hľadá.
Na prvé výročie volieb sa však politicky – nie trestnoprávne – slučka stiahla už tak, že Trump suchý z aféry nevylezie, nech by aj točil – „check the dems!“ (obviňovanie Hillary) – akékoľvek piruety.
Dvanásť paragrafov (!!) na Manaforta, ktoré vytiahol Mueller, sa vo vzťahu k prezidentovi dá čítať iba tak, že buď o minulosti a ruských väzbách šéfa kampane bol informovaný, alebo je čistý dilino.
Mimochodom. Russiagate tak ako beží je skvelým predstavením fungujúcej demokracie s brzdami, protiváhami a celým relikviárom, čo by si mali zladiť v hlavách všetci, ktorí hlásajú tézu o – napríklad – „politicky paralyzovanej Amerike, neschopnej prijímať veľké rozhodnutia“.
Udalosť II
Catalunya.
Obvinenie zo vzbury, ktoré vzniesla madridská prokuratúra proti zosadenej regionálnej vláde a vedeniu parlamentu, je najjasnejšou správou, prečo je hoci aj silueta kompromisu márnym snom. Kým barcelonskí secesionisti vnímajú svoju kauzu ako čisto politickú, Madrid vidí len obyčajnú kriminalitu.
Dalo by sa aj napísať, že suverenisti – ktorí sú už buď v exile (Puidgemont), alebo na policajných výsluchoch – sú na uterák, keby sa len centrálna vláda nezahrávala s predčasnými voľbami.
(Kto vysvetlí autorovi, čo majú za lubom?)
Takto však – a ešte s martýrskou aurou od ucha k uchu – majú reálnu protihru, keďže prípadná väčšina za strany forsírujúce odrhnutie síce nepovedie k secesii, ale nedá sa ani ignorovať. Ak je odtrhnutie protiústavné, tak ako môžu vo voľbách súťažiť strany s takýmto programom?
Udalosť III
Bohemian rapsody.
Nad Českom sa zmráka a veľmi husto mrholí. Ak tzv. štandardné strany odrieknu Babišovi toleranciu (podporu), takpovediac „za hubičku“ – viac im Babiš nedá –, tak hrozí menšinovou vládou bez dôvery snemovne.
