Politici toľko obchádzali s trúbami, až sa zdalo, že pevnosť politickej korektnosti padla. Nejeden Slovák si s úľavou vydýchol, že ho už nikto nebude v reči a gestách obmedzovať a v rozlete na internete rušiť. Že si povie tak, ako mu huba narástla a politici to po ňom zopakujú tam hore.
Keď tu zrazu Harvey Weinstein. Čo si má teraz človek myslieť? Každý deň si prečíta, kto ďalší obťažoval a ako sa mu teraz všetci v Hollywoode vyhýbajú. Pritom, s prezidentom Trumpom na čele svetového neporiadku, záleží na tom vôbec?

Veď si ešte pamätáme záznam, na ktorom sa Trump chvastá – iné sme od neho ani nepočuli – ako zaobchádza so ženami. Ak sedí garant zlých mravov v Bielom dome, má význam chodiť s ponosami krížom-krážom po verejnom priestore?
Trumpovi nahrávka zjavne neuškodila. Jeho voliči – a voličky – sa povzniesli. Lebo keď on môže, to ich oslobodzuje. Unikajú takto akože šikane dobrých mravov, ktorú – ako mnohí veria aj u nás – strážia záujmové skupiny (veď hej, kedysi to boli cirkvi, dnes si slušnosť vymáha kde-kto, to je pluralizmus, nie?).
Weinsteina vydal liberálny tábor bez milosti. On, ktorý podporoval Demokratickú stranu, robil všetky tie progresívne gestá, dokonca počas filmového festivalu pochodoval za práva žien (haha). Vylúčili ho zo všetkých spolkov, odkiaľ sa vylúčiť dalo, možno aj permanentka do fitka mu prestala platiť.
Stiahol so sebou chlapíkov z televíznych obrazoviek, šéfov a všelijakých mocných kápov. Reakcia, že ak by boli všetci, na ktorých sa čosi nájde, potrestaní, nezostal by kameň na kameni, je zbytočne veľkorysá.