Symbolika dňa zosnulých má, žiaľ, širšie využitie než iba český volebný výsledok. Mnohé atribúty, ktoré dovoľujú hovoriť o klinickej smrti ÚPN, má odchod Ondreja Krajňáka z postu predsedu správnej rady.
Rezignácia to síce nie je „čisto“ dobrovoľná, ale vynútená novelou zákona cielenou špeciálne proti jeho osobe, ktorej odňali právomoci a preniesli na kolektívny orgán.
Avšak i tak sa dá bývalej tvári ÚPN jej krok dozadu vytknúť, keďže zámeru nepriateľskej novely vychádza sám v ústrety. Pričom, napríklad, tlmočníkom stanovísk ÚPN – čo vôbec nie je maličkosť – by Krajňák naďalej zostal.
Médiá zaujíma vždy najviac predseda a omnoho menej to, či mu kompetencie rozkradli, alebo zostali. Už len z piety za Langošom malo význam držať hoci aj oslabenú pozíciu.
Nie „keď ste si ma upiekli...“, ale, naopak, nevydať ani štvorcový meter bez boja. Teraz budú hovoriť za ÚPN – napr. v otázke Babiša – nominanti Smeru, v hlavách ktorých sa to len hemží ideologickými klišé oboch totalít.
