V spoločnosti sa nám rozšíril taký nešvár: kadekto dookola verklíkuje, že sa nadužívajú obvinenia z fašizmu a toto slovo vraj tak stráca svoj pôvodný význam a váhu. No, azda by to aj mohla byť pravda, len keby to nebolo celkom naopak.
Fašistami sa tu práveže systematicky a plošne nenazývajú ani tí, ktorí nimi očividne sú. Napríklad od parlamentných volieb vedieme zdvorilú debatu o tom, či máme fašistami nazývať členov ĽSNS, na čom stále nepanuje široká zhoda.
Aby bolo jasné, ide o pánov a dámy, čo s obľubou organizujú fakľové sprievody, varujú pred sionistickou svetovládou, vysmievajú sa nám kryptofašistickými symbolmi, do volieb nominujú kandidátov typu Rasťa Rogela, popierajú holokaust, šíria nenávisť voči sexuálnym, náboženským a etnickým menšinám či cudzincom, a kým hovorili úprimne, netajili sa ambíciou odstrániť demokratický systém. Áno, takúto my máme parlamentnú politickú stranu.
Čo ešte asi tak majú urobiť, aby boli viacej fašistami?
