V župných voľbách niektorí kandidáti rozhadzovali sľuby, na ktorých splnenie by potrebovali právomoci minimálne troch vládnych ministrov a jedného premiéra.
Prípadne armádu a iné než demokratické zriadenie krajiny. Iní zas zamorili svojimi podobizňami ulice až po hranice fyzickej nevoľnosti.

Ostáva len dúfať, že volič vie, že župan má dosah na viac než len diery v ceste a na menej než členstvo v Únii alebo výšku dôchodkov v krajine.
A volič tiež vie, že župné zastupiteľstvá nie sú voľnočasové spolky, kde si môžu poslanci v zelených tričkách bez následkov pumpovať svaly.
Lebo následok môže byť zmena ešte aj tých zvyškov politickej kultúry. Na krajinu, v ktorej sa zakazujú predstavenia, zamestnávajú švagrovia a hajluje.
Voľby do vyšších územných celkov ukážu, kde sú naše hranice: túžby po slušne spravovanej krajine a tiež tolerancie k fašizmu.