Prológ
Keď grécki colníci otvorili kontajner na ceste z Číny do Líbye, našli nafukovacie člny. Množstvo člnov. Pýtali sa, načo budú použité. Na rafting, odpovedali objednávatelia. Na rafting v Líbyi.
Historku porozprával taliansky novinár Sergio Scandura z Radia Radicale. Stretávame sa v meste Catania na východe Sicílie. Ulice sú široké a priame, nemajú nič zo stredomorskej stiesnenosti. Obité omietky pripomínajú Budapešť bez eurofondov. Mesto je živé, s večne prúdiacou dopravou, obchodíkmi, kde tovar dokladajú štíhli Afričania. Tu sa z nich stávajú Európania.
Na Sicílii sme tak blízko migračnej kríze, ako sa len dá. Kotvia tu záchranné lode, vykladajú ľudský náklad a vracajú sa hliadkovať na more. Tu boli chátrajúce hotely zmenené na ubytovne pre ľudí čakajúcich roky, až sa ich spis dostane na rad.
Z každého miesta ostrova vidieť Etnu, vulkán, ktorý bez prestania dymí. Ako pripomienka, že pod povrchom sa deje oveľa viac. Čo vidíme, je len prísľub mohutnejšieho budúceho pohybu. Stredoeurópan je náchylný vidieť v tejto sopke podobenstvo prebiehajúcej migrácie. Vystrašený spravodajstvom a vystresovaný tým, že na celú vec z diaľky vlastne nedovidí. Necháva preto viac pracovať svoju fantáziu, v mysli varí horúcu kašu.
Tá sa však na Sicílii taká horúca neje.
Ugo Melchionda žije s témou migrácie už roky, dnes pôsobí v Medzinárodnej organizácii pre migráciu. Päťdesiatnik s jemnými okuliarmi žije v Ríme, no nikdy tam celkom nezapadol. Pochádza z juhu krajiny.
Tento rok prišlo do Talianska po mori 108-tisíc ľudí. Len 20 percent z toho, čo minulý rok. Taliansko nasadilo v Líbyi svoju diplomaciu aj za cenu, že minister vnútra Marco Minniti sa dohodol so šéfmi milícií, ktoré neoficiálne a brutálne spravujú krajinu. Do piatich krajín Sahelu európske krajiny vyslali armádu.
