Krajské voľby sa stali sčasti aj referendom o Kotlebovi a jeho strane. O hrozbe extrémizmu či fašistu. Pretože sa ukázalo, že práve kraje – vďaka nedostatočnému voličského záujmu – môžu byť pootvorenou vstupnou bránou, cez ktorú sa ľahko prepchá do verejného života hocaký pochybný kandidát.
Minúta po minúte: Lunter vyhrá v Bystrici, Smer stratil Prešov a Žilinu, Trnavu získa Viskupič Čítajte Z tohto pohľadu včerajšie voľby dopadli nad očakávanie. K urnám prišlo o čosi viac voličov. Hnedý župan v žiadnom kraji nezasvietil. A nielen to – aj väčšina červených (Trnava, Žilina, Košice, Prešov) spadlo z vešiaka, takže niekdajšia dominancia Smeru na čele samosprávnych krajov sa scvrkla na posledné dve bašty, Nitru a Trenčín.
Očakávaná mobilizácia zelených tričiek prekrývajúcich hnedý softvér ich majiteľov, tak vyvolala opačnú reakciu. Dostatočne silnú na to, aby zamiešala politickými kartami.
Na druhej strane nie natoľko výraznú, aby sa dala chápať ako dôsledok silnejšieho voličského záujmu a porozumenia pre svojich regionálnych volených zástupcov.
Fóbia zmizla, kraje ostali
Vyššie územné celky predstavujú najslabší článok verejnej správy. Ich právomoci nemajú až taký široký dosah – týkajú sa stredných škôl (len časť voličov má deti v tomto veku...), domov sociálnych služieb (len časť voličov má rodičov v tejto situácii) či cestnej siete...
Navyše – je vlastne Trnavský kraj nejaký región? Čo má Záhorie spoločné s Dunajskou stredou? A Prešovský kraj? Či Banskobystrický?
Vyššie územné celky v súčasnej úradnícke podobe nemajú nič spoločné s prirodzenými regiónmi, akými sú Šariš, Orava alebo Gemer. Pritom regionálne povedomie bolo na Slovensku vždy silné. Bola hrubá chyba nerešpektovať odborný názor, ktorý zohľadňoval túto tradíciu – teda návrh územného členenia, ktorý obsahovala reforma vládneho splnomocnenca Viktora Nižňanského.
Spomeňme si, že motiváciou hlasovania – keď sa počas prvej Dzurindovej vlády spojila ľavicová časť koalície s opozíciou a zakonzervovala osem krajov – bolo presvedčenie, že kraje nesmú byť konštruované tak, aby v nich maďarské obyvateľstvo malo výraznejší podiel.
Fóbia z Maďarov zmizla, SNS a Most-Híd spolu sedia vo vláde, dedičstvo v podobe umelých krajov ostalo.
Pomoc politikov
Pripomeňme, že vyšším územným celkom politici z „vysokej politiky“ pomáhajú len pramálo. Teda pramálo fundovane. Ako príklad uveďme predstavy premiéra Fica z roku 2013: „Jeden silný VÚC na východnom Slovensku, jeden silný VÚC na strednom Slovensku a jeden silný VÚC v rámci západného Slovenska, pričom Senec, Pezinok a Malacky by patrili do západoslovenského VÚC. Nevidíme žiadny dôvod na existenciu regionálnej samosprávy v Bratislave.“
