Povedať, že v nedeľu sme sa zobudili v inej krajine, môže byť prisilné, ale po župných voľbách kameň na kameni neleží.

Smer konzumuje svoju najťažšiu prehru od počatia v roku 1999. Na hroboch jeho štyroch padlých županov tancuje a spieva demokratická opozícia, pričom nenájdete takého optimistu v SaS či OĽANO, ktorý by očakával taký nárez Smeru od kraja ku kraju.
Droba v Bratislave a Trnka v Košiciach zvestujú, že „bašty pravice“ nie sú úplne mýtus a za predpokladu, že strany nájdu vhodných kandidátov, čo sa tu i tam tentoraz stalo, majú čo povedať aj v modernom veku.
“Relatívne slušná účasť zároveň naburáva zhusta šírené povesti o životaneschopnosti vyšších celkov.
„
Kým od Ftáčnika sa Smer ešte môže odtiahnuť (akože nezávislý), tragédia Rašiho v chrbte s celou filiálnou mašinériou Smeru je (aj) dôsledok škandálov (EEI) príznakových pre Smer a znamená, že ako „tichá“ alternatíva po Ficovi sa chlapec ťažko poškodil (vynuloval?).
Majerský v Prešove je pripomienkou rurálnej sily KDH a Viskupič s Jurinovou sú zase rukavicou do tváre všetkej politológii, ktorá tvrdieva, že bez regionálnych štruktúr je strana na vidieku zabitá.