Autor je politológ, venuje sa otázkam samosprávy
Je po krajských voľbách. Milo prekvapila volebná účasť a samotné výsledky zrejme nikto neočakával. Županov a krajských poslancov si zvolilo takmer 30 percent voličov, čo je v týchto voľbách historický rekord.
Čo sa môže následne diať?
Ak si odmyslíme politický rozmer vo vzťahu k stranám, ktoré prehrali, a k tým, čo sa tešia výraznej volebnej podpore, treba sa sústrediť na systémové zmeny. Tak, aby druhá úroveň samosprávy bola efektívnejšia a pre ľudí čo najviac zrozumiteľná.
Samosprávne kraje patria svojim obyvateľov a doterajšie štyri volebné obdobia sprevádzané chabým záujmom podsúvali verejnosti úvahy o ich zbytočnosti, rušení či zmenách v ich počtoch.
Je po voľbách. Začína sa písať nové, tentoraz päťročné funkčné obdobie a treba sa začať venovať podstatným systémovým veciam.
Nerozumná kritika pred voľbami
Viesť takúto diskusiu pred voľbami by bolo veľmi nerozumné. Rovnako ako spochybňovanie filozofie samosprávnych krajov alebo jednoduché politikárčenie. Nič z toho by nedalo VÚC potrebný nový rozmer, akurát by ešte viac domotalo ľudí, od ktorých sa očakáva rozhodnutie vo volebnej miestnosti.
“Pozývať k voľbám vysvetľovaním významu žúp mali aj zástupcovia zamestnancov, lebo učitelia zo stredných škôl, zamestnanci v sociálnych zariadeniach a v poliklinikách sa združujú v odboroch a tie akoby mlčali.
„
Treba si uvedomiť, že vyššie územné celky majú za sebou päť volebných období a napriek tomu sú pre obyvateľov krajov nezrozumiteľné a ťažko uchopiteľné. S čím počítajú volební stratégovia, namiesto toho, aby sa to snažili zmeniť.
Počet volebných období a šestnásť rokov činnosti sú však najlepšie dôvody na to, aby tento jednoduchý kalkul a politikárčenie nahradili vecné argumenty, ktoré sa podpíšu pod zásadné zmeny v činnosti samosprávnych krajov už od ďalšieho volebného obdobia.
Mimochodom, odvtedy, keď si voliči v Bratislave a Košiciach budú v jeden deň voliť miestnych, mestských a krajských poslancov a starostu, primátora a župana. Sústreďme sa na to, aby to bola iba jediná vec, z ktorej sa voličom zatočí hlava.
Kompetencie cez životné situácie
Vyššie územné celky sú svojou kompetenčnou výbavou v podstate servisom pre kraje. Ľuďom boli dosiaľ málo predstavené ich právomoci aj vplyvy rozhodnutí.
Ak k tomu ešte pripočítame kampaň, v ktorej aj veľká časť tých, ktorí sa uchádzali o dôveru, pôsobila tak, akoby nemala jasno v tom, čo vlastne samosprávne kraje môžu robiť, vo vyššiu volebnú účasť sme mohli len dúfať.
Vysvetľovať význam volieb bolo potrebné cez životné situácie, aby rodičia školopovinných detí vedeli, čo všetko robia kraje v rámci vzdelávacej politiky. Strednej generácii bolo potrebné zdôrazňovať pôsobnosť v rámci sociálnych služieb i v zdravotníctve počnúc správou zariadení a končiac financovaním rozsahu a kvality služieb.
Slovensko je typickou vidieckou krajinou a aj preto bolo vhodné čo najlepšie, cez konkrétne príklady predstaviť prínos rozvoja cestovného ruchu a agendu v oblasti kultúry.
Pravdou tiež je, že pozývať k voľbám vysvetľovaním významu žúp mali aj zástupcovia zamestnancov, lebo učitelia zo stredných škôl, zamestnanci v sociálnych zariadeniach a v poliklinikách sa združujú v odboroch a tie akoby mlčali.
Napriek tomu, že kvalita služieb závisí aj od prístupu zamestnancov.
