Demokratická časť Slovenska si po župných voľbách s úľavou vydýchla: Slovensko nemá nahnedlého župana a neonacisti nezamorili regionálne parlamenty.
Po nočnej oslave sa však krajina zobúdza do reality ďalších dní a možno rokov: po svojej banskobystrickej prehre sa Marian Kotleba nestiahne.
A ani jeho strana neostane pokorená. Budú naďalej loviť voličov do armády, ktorá rozkladá demokratické hodnoty.

Smer, ktorý sa spoliehal na to, že volič obetuje svoje politické nároky na oltár stability, obhájil svoju pozíciu len vo dvoch župách. Zdá sa, že slogan "Ak nie my, tak budú vládnuť fašisti", voliča už nenakŕmi.
Sebareflexia Smeru nie je pravdepodobná, lebo by strana musela urobiť viac, než len odseknúť hlavy ktoré sa v blízkosti moci už dostatočne nasýtili.
Robert Fico by musel priznať, že systém, v ktorom sa obmieňajú smerácke kádre na rôznych postoch za lojálnosť až do úplného vyblednutia, už nefunguje.
Voľby zopakovali starú známu lekciu aj pre pravicu: na Slovensku ste odsúdení na spoluprácu napriek názorovým rozdielom. Voličovi prahnúcemu po zmene dnes často stačí aj menej než strana zodpovedných, demokratických a proeurópskych riešení.
A tak sa politici, ktorí by mali byť alternatívou k Smeru, občas nechajú zlákať rétorikou, za ktorú by sa nehanbil ani Kotleba. Spôsobujú tak pravicovému voličovi celkom vážnu dilemu.