Zachytili sme strachy od ľudí, ktorí sa výsledku volieb do VÚC nepotešili.
Pretože chápu svoju situáciu ako voličov existenciálne stisnutých medzi mlynskými kameňmi. Buď sa posilní Smer – korupčný, ale momentálne proeurópsky – alebo pravica – protikorupčná, no euroskeptická a s hlbokými výhonkami do konzervatívneho tábora.
Tomuto voličovi so stisnutým hrdlom zostávali dve možnosti na úľavu. Buď sa Smer obrodí zvnútra – nesmejte sa, teraz hypotetizujeme. A naozaj, čosi sa začalo kľuvať. No zoperovať sa sám, to dokáže len skutočný hrdina. A vybrať si dôležité orgány a ďalej odkráčať, to nedokáže nik.
Druhou možnosťou bola oná zmena, ktorá preblesla výsledkami do VÚC.
Tento volič s odporom k extrému sa plaší pri slepom bliakaní „ľudia chcú zmenu“. Najmä, ak prináša možnosť, že sa otvoria témy, ktoré sme už riešili v referende Aliancie za rodinu (OĽaNO, KDH). Navyše hrozí, že budeme naplno počúvať krátkozraký plochý euroskepticizmus zatočený v koberci alibizmu „nikdy som nepovedal, že som proti EÚ“ (SaS).
Aby sa tento volič neutrápil, odporúčame mu veriť. Že ak sebaoperácia Smeru nevyjde - nevyjde -, tá sila, ktorá sa ukázala pri voľbe do VÚC, ho nesklame pod čiernu zem.
Mal by veriť, že aj konzervatívny politik sa naučil lekciu z nešťastného referenda. Nebude odušu rozdeľovať. Ak bude hustejšie rečniť a konať okolo rodiny, azda tým nikoho neurazí.
