Autor je politológ zameriavajúci sa na výskum krajnej pravice
Porážka Mariana Kotlebu a nepresvedčivé výsledky jeho ĽSNS vo víkendových voľbách do VÚC v Banskobystrickom kraji priniesli viaceré poznatky.
V prvom rade je to dôkaz, že aj na Slovensku dokážu byť efektívne také prístupy a stratégie, aké sa osvedčili v nedávnej minulosti v podobných prípadoch vo viacerých krajinách Európy.
Z vlastnej skúsenosti by o nich mohol rozprávať nielen neúspešný kandidát na rakúskeho prezidenta Norbert Hofer, ale tiež Marine Le Penová a to nielen čo sa tohtoročných francúzskych prezidentských volieb týka, ale tiež tých minuloročných regionálnych.
Podobne ako v Rakúsku a Francúzsku, aj na Slovensku sa potvrdilo sa, že pokiaľ sú splnené tri kritériá, tak má krajná pravica minimálne šance na úspech.
Tie sú: bojuje sa v dvojkolových, respektíve v de facto dvojkolových voľbách, v ktorých krajne pravicový kandidát nie je podcenený a kde proti nemu stojí protikandidát, ktorý nepolarizuje spoločnosť a dokáže tak získať širokú podporu.
Dve kolá, neutrálny kandidát
Aj keď včerajšie voľby na rozdiel od tých posledných neboli dvojkolové, v Banskobystrickom kraji sa z nich po odstúpení iných relevantných kandidátov, dvojkolové de facto stali.
“Výsledky všetkých kandidátov ĽSNS za županov nepredstavujú taký debakel, čo sa podpory strany týka, ako to médiá v mnohých prípadoch naznačujú.
„
Taktiež, na rozdiel od tých minulých volieb do VÚC, v ktorých mal Kotlebov protikandidát Vladimír Maňka po prvom kole značný náskok, ktorý viedol ku Kotlebovmu podceneniu, v tých víkendových si voliči plne uvedomovali, že existuje šanca na (znovu)zvolenie Mariana Kotlebu, ako aj iných kandidátov ĽSNS, či už za poslancov, alebo v niektorých prípadoch aj za županov.
Táto hrozba sa následne odrazila na zvýšenej mobilizácii a následnej účasti voličov nielen v Banskobystrickom, ale aj v iných krajoch.
A nakoniec Ján Lunter ako nezávislý kandidát a nová tvár v politike mal oproti Maňkovi tú výhodu, že sa na jeho podpore dokázali zhodnúť politické strany naprieč politickým spektrom, čo by bolo v prípade kandidáta z niektorej z politických strán, najmä takých, čo polarizujú spoločnosť, značne problematické.
