SME
Pondelok, 3. október, 2022 | Meniny má Stela

Aká bola duchovná tvár komunizmu?

Výstrel z Aurory pred sto rokmi začal éru násilného budovania nového systému a novej viery.

Biškek a Ašchabad sú jediné hlavné mestá v strednej Ázii, kde stoja sochy Lenina.Biškek a Ašchabad sú jediné hlavné mestá v strednej Ázii, kde stoja sochy Lenina. (Zdroj: Tomáš Kubuš)

Autor je filozof

Práve teraz 7. novembra uplynulo 100 rokov od začiatku ruskej boľševickej revolúcie. To je dôvod na zamyslenie sa nad tým, čo táto revolúcia priniesla.

Historických, politologických a ekonomických analýz na túto tému existuje nespočetne, boľševická revolúcia mala však aj svoj duchovný rozmer.

Bola založená na určitej ideológii a mohli by sme povedať, že na politickom náboženstve marxizme-leninizme. Boľševici chceli nielen zmeniť ekonomický a politický systém, oni chceli zrušiť náboženstvo a nahradiť ho novou vierou v idey komunizmu a dokonca vytvoriť nového človeka. Aká bola teda duchovná tvár komunizmu?

SkryťVypnúť reklamu

Rozprával som sa s disidentom, ktorý v čase socializmu pracoval ako kurič vo fabrike. Zúčastnil sa tam na závodnej schôdzi, kde sa hlasovalo o nejakom uznesení. Všetci boli za, jedine on bol proti. Potom mal za svoje hlasovanie ešte problémy s nadriadenými.

Povedal som mu, že komunisti mohli byť predsa radi, keď niekoľko sto ľudí hlasovalo za a iba jeden bol proti. On mi však odpovedal, že komunisti chceli, aby boli všetci za. Táto udalosť je príznačná pre pochopenie toho, čím bol duchovne komunizmus.

Jeden organizmus, jedna rodina

Všetci v komunistickej spoločnosti mali myslieť rovnako, mať jeden názor. Samozrejme, netýkalo sa to úplne všetkých tém, ale „len“ podstatných politických a svetonázorových otázok. Komunistická spoločnosť mala byť kolektivistická, mal to byť jeden organizmus, ktorého jednotlivé časti potláčajú svoju individualitu a podriaďujú sa dobru celku, pričom to, čo je týmto dobrom, bolo definované komunistickou stranou.

SkryťVypnúť reklamu

Stelesnením ideálnej komunistickej spoločnosti v prírode je mravenisko, ktoré funguje ako jeden organizmus. Jednotlivé mravce nemajú svoj vlastný osobný záujem, ich jediným záujmom je služba celku. Napriek tomu, že mravce lezú jeden cez druhého, vládne v tejto mikrospoločnosti poriadok, akoby mala jeden mozog, jedno riadiace centrum.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel
  2. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  3. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  4. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  5. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  6. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  7. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  8. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  1. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  2. Metropolis ostáva bez inflačnej doložky
  3. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  4. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  5. KOSIT hľadá do svojho tímu ďalších vodičov
  6. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
  7. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  8. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  1. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 6 924
  2. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 5 889
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať? 5 694
  4. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 5 626
  5. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 5 080
  6. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň 4 703
  7. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 926
  8. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 823
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Peter Schutz.

Taký pohyb v ruskej spoločnosti nebol minimálne od perestrojky.


3 h

Karikatúra denníka SME (Hej, ty! - Györe).


4 h
Peter Tkačenko

Pri bezpečnosti sa treba zamerať na rutinu, nie extrém.


4 h
Zuzana Kepplová

Jeho francúzske bývanie sa symbolom nestane.


4 h

Blogy SME

  1. Marek Mačuha: Je zníženie daní politický zločin?
  2. Anna Miľanová: Burina - v mojom poňatí...
  3. Juraj Krúpa: Neznesiteľná ľahkosť, s akou Matovič reční o Hitlerovi a médiá o fašistoch
  4. Juraj Švarc: Obecné záležitosti – práca v zastupiteľstve
  5. Matúš Lazúr: Na retardovaných vodičov platia len retardéry. Pri zastávkach MHD najlepšie také že pri 60-tke im rovno utrhne nápravu.
  6. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty.
  7. Miroslav Lisinovič: Z mojej papierovej dielne: gazdovský dom z Vlkolínca, kaplnky na Sivej Brade a v Holíči
  8. Milan Polešenský: Čo sa nepáči Petržalskej mládeži?
  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 849
  2. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 7 575
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 5 239
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 4 555
  5. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 3 816
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 472
  7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 2 831
  8. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 721
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťZatvoriť reklamu