Autor je filozof
Práve teraz 7. novembra uplynulo 100 rokov od začiatku ruskej boľševickej revolúcie. To je dôvod na zamyslenie sa nad tým, čo táto revolúcia priniesla.
Historických, politologických a ekonomických analýz na túto tému existuje nespočetne, boľševická revolúcia mala však aj svoj duchovný rozmer.
Bola založená na určitej ideológii a mohli by sme povedať, že na politickom náboženstve marxizme-leninizme. Boľševici chceli nielen zmeniť ekonomický a politický systém, oni chceli zrušiť náboženstvo a nahradiť ho novou vierou v idey komunizmu a dokonca vytvoriť nového človeka. Aká bola teda duchovná tvár komunizmu?
Rozprával som sa s disidentom, ktorý v čase socializmu pracoval ako kurič vo fabrike. Zúčastnil sa tam na závodnej schôdzi, kde sa hlasovalo o nejakom uznesení. Všetci boli za, jedine on bol proti. Potom mal za svoje hlasovanie ešte problémy s nadriadenými.
Povedal som mu, že komunisti mohli byť predsa radi, keď niekoľko sto ľudí hlasovalo za a iba jeden bol proti. On mi však odpovedal, že komunisti chceli, aby boli všetci za. Táto udalosť je príznačná pre pochopenie toho, čím bol duchovne komunizmus.
Jeden organizmus, jedna rodina
Všetci v komunistickej spoločnosti mali myslieť rovnako, mať jeden názor. Samozrejme, netýkalo sa to úplne všetkých tém, ale „len“ podstatných politických a svetonázorových otázok. Komunistická spoločnosť mala byť kolektivistická, mal to byť jeden organizmus, ktorého jednotlivé časti potláčajú svoju individualitu a podriaďujú sa dobru celku, pričom to, čo je týmto dobrom, bolo definované komunistickou stranou.
Stelesnením ideálnej komunistickej spoločnosti v prírode je mravenisko, ktoré funguje ako jeden organizmus. Jednotlivé mravce nemajú svoj vlastný osobný záujem, ich jediným záujmom je služba celku. Napriek tomu, že mravce lezú jeden cez druhého, vládne v tejto mikrospoločnosti poriadok, akoby mala jeden mozog, jedno riadiace centrum.
