V stredu sa majú obnoviť rokovania tripartity. Názov Rada hospodárskej a sociálnej dohody je menej presný - ako sa ukázalo, môže to byť aj nedohoda. TRIpartita je šanca, jeden z pilierov demokracie. Aj v ekonomike. Kategória TRIpartita vylučuje lineárny vývoj: predstavy predkladajú TRI strany a navzájom ich korigujú. Ak sa vyhnú podrazom, zaistia vývoj rovnovážny, nezávislý od momentálnej prevahy niektorého z partnerov. Pred rokovaním zamestnancov, zamestnávateľov a vlády je čierny Peter v rukách zamestnávateľov - ich nedávne volanie po tvrdom zásahu štátu proti štrajkujúcim, zásadné odmietanie požiadaviek na zvýšenie reálnych platov a miezd či agresivita voči médiám a všetkým formám kritiky je jasným samoobvinením. Dnešným zamestnávateľom nejde o tripartitu, ale o bipartitu, na ktorú si za desaťročia zvykli. "Veľký" Lenin učil, že boľševizmus nie je ideológia, ale metóda. Metóda je návyk. Ako hryzenie nechtov. Názor človek zmeniť môže, nechty si obhrýzať neprestane, kým mu s tým nepomôže psychiater. Privatizéri, ktorí sa stali podmienečnými vlastníkmi (mnohí z nich nesplatili ani podhodnotené ceny privatizovaných subjektov), zo zvyku radšej obetujú pocit vlastníctva, než by sa mali vzdať pocitu istoty z ochrany štátu. To je ten boľševický návyk - aj obraz toho, v čom zavádza vládna propaganda tvrdeniami o prospešnosti privatizácie skúsenými manažérmi. Možno sú skúsení - v boľševických praktikách. Skúsení uberať tam, kde sa to zdá možné: socialistická ekonomika cicala z podstaty, investície sa neodpisovali, až sa došlo na hodnotu fabrík blízku nule, ktorú môže (navyše so smiešnou štátnou podporou) kúpiť každý vopred určený. Novoboľševickí kormidelníci, ako zvykli, "šetria" na mzdách, neuvedomujúc si, že zmrazovaním kúpnej sily oslabujú vnútornú životaschopnosť ekonomiky. Mečiarova vláda pritakáva a tvári sa, akoby trh liberalizovala, mlčiac o tom, že neliberalizuje všetky jeho zložky, teda cenu práce. To jej (o. i. aj viacročným neplnením sľubov zamestnancom rozpočtových a príspevkových organizácií) vytvára priestor na zvýhodňovanie vopred určených privatizérov. Ak tento postoj vláda a zamestnávatelia nezmenia - zostane rokovanie bipartitné. Teda zbytočné.