Autorka je riaditeľkou Ligy za ľudské práva
Byť utečencom je anomália. Je to situácia, ktorá nie je vítaná samotným človekom, ktorý sa ním stane, ani štátmi, ktoré sa o utečencov musia postarať. Je to tak preto, že svet je postavený na existencii spoločenstiev – štátov, ktoré poskytujú svojim občanom ochranu. To, že sa niekto stane utečencom, znamená, že jeho štát mu neposkytuje ochranu a táto povinnosť prechádza na iné štáty.
Vytváranie utečencov, teda vytváranie situácie, v ktorej sú ľudia prenasledovaní alebo zasiahnutí vojnou, čo ich núti zachrániť si život útekom do iných štátov, je vo svojej podstate konaním v rozpore s pravidlami dobrej spolupráce medzi štátmi a teda porušením medzinárodných pravidiel, na ktorých náš svet funguje.
Nikto nechce byť utečencom dobrovoľne. Utrpenie ľudí, ktorí sa nimi stanú, je nesmierne, prídu o domov, pocit bezpečia, často stratia svojich blízkych. Ich základné ľudské práva a dôstojnosť sú pošliapané. Preto im iné štáty poskytujú pomoc a ochranu.
