Autor je psychológ
Výhra, prehra, azda najfrekventovanejšie slová používané v diskusných reláciách. Smer v regionálnych voľbách prehral, opozičné strany sa ocitli na stupni víťazov. Vyhrali. Výsledkovo, kvantitatívne.
I keď číslo bolo v iónskej filozofii považované za podstatu vecí, u Pytagora nebolo len kvantitatívnym vyjadrením. Číslo považoval za „reč, ktorá vyjadrovala aj kvalitatívny rozmer“. V tomto volebnom príbehu boli čísla skôr referenčným ukazovateľom nekvality s uplatňovaním pravidiel, postupov a využívaním zákonnosti pravdepodobne nielen na regionálnej úrovni.
Tento „volebný príbeh“ však nepovažujem za príbeh víťazných či porazených strán a politických zoskupení. Považujem ho za príbeh ľudí, voličov, ktorí o niečom rozhodli.
Štatisti – za ktorých boli voliči považovaní – dostali v regionálnych voľbách možnosť byť aktívnymi regulátormi. Využili regionálnu možnosť, ktorá zarezonovala na plošnej, celoslovenskej úrovni.
„Chce to renováciu,“ zaznel odkaz pre smerokraciu a jej satelity. Ak sčítame percentá tak v tom volaní po inom prístupe a kultivácii politickej scény lieta takmer celé Slovensko. A ak už niekto vyhráva, tak je to volič.
Ľudia neostali paralyzovaní
V diskusiách zaznievajú úvahy a otázky, či tieto celoplošné výsledky môžeme považovať za istú formu protestu. Možno u istej časti voličov áno. Avšak takéto hodnotenie by bolo povrchné. Obal v tomto prípade nepredáva. Situačných a po čase miznúcich efektov sme už zažili dosť.
