Od 17. storočia trónili na vežiach Kremľa orly. Cárske dravce s dvoma hlavami sedeli na štyroch z dvadsiatich veží – na Spasskej, Troickej, Mikulášskej a Borovickej. Boli z pozlátenej medi, mali roztiahnuté krídla a na hlavách korunky s krížikom. Zobáky lačne roztvorené, azda na znamenie nenásytnosti. Menili ich raz za sto rokov.
V porovnaní s týmito zvieratami, ktoré symbolizovali ruský cárizmus, vyzerali symboly, ktoré ich nahradili, vskutku mierumilovne. Čo je zlé na červenej hviezdičke?
„Kým žiaria nad Kremľom, kým sú hlavným symbolom ruskej metropoly, ale aj ruskej moci, v našich srdciach zostáva nostalgia za tým, čo tu bolo, čo nás takmer zničilo, ale na čo sme tak nejako zvrátene pyšní." Povzdychol si môj moskovský priateľ Víťa, kedysi pioniersky vedúci, po roku 1991 opravár všetkého možného.
Kremeľské päťcípe hviezdy stále skrášľujú sídlo hlavy ruského štátu a sú asi spolu s Chrámom Vasila Blaženého najznámejšou firemnou značkou Moskvy – vlastne celého Ruska.
Rovnako ako Lenin v mauzóleu, sochy boľševického vodcu rozosiate po celej krajine a komunistické názvy ulíc a námestí patria aj hviezdy viac ako štvrť storočia po zániku komunistického impéria do bežnej ruskej reality. V novembri 2017 oslavujú guľatiny. A zdá sa, že do šrotu sa ešte nechystajú.
Dodnes nie je úplne jasné, komu napadlo napichnúť na kremeľské veže päťcípe červené hviezdy. Isté je, že to bol nápad osudový.
Z oficiálnych zdrojov vyplýva, že úradne nový symbol boľševikov potvrdili 7. mája 1918, teda pol roka po prevrate zvanom Veľká októbrová socialistická revolúcia.
Pod príkazom bol podpísaný vtedajší ľudový komisár pre obranu Lev Trockij. Na vysvetlenie sám na dokument pripísal: „Červená hviezda je hviezdou šťastia všetkých chudákov, roľníkov a pracujúcich." A bolo.
Vesmírna revolúcia
Pôvodne hviezdu používali len vojaci a všetky možné červené bandy a hordy, ktoré po krajine hľadali kontrarevolucionárov a vlastizradcov. Po občianskej vojne sa však hviezda stala všeobecným symbolom štátu roľníkov a robotníkov.
