Keby Smer bol štandardnou a demokratickou stranou, v ktorej sa moc a rozhodovanie šíria zdola, po nakladačke v štyroch župách (a neschopnosti obsadiť BA a BB) by vedenie zvolalo mimoriadny snem, ktorému by – eventuálne – aj dalo k dispozícii svoje mandáty.
Keďže Smer je karikatúrou sociálnej demokracie, namiesto členskej základne riešilo volebný prepadák presne to užšie vedenie, ktoré nemôže odpárať vlastnú zodpovednosť za výsledok.

Vedenie to bolo natoľko úzke, že rokovalo bez predsedu. Fico takto už štvrtý deň zostáva verejnosti dlžný stanovisko, čo je ďalšia neštandardnosť Smeru.
Zložiť účty z volieb, trebárs neúspešných, je minimum, ktorého ak líder nie je schopný, tak niečo s ním nie je v poriadku. Alebo aj viac ako niečo, keďže so zakopaním sa kdesi v nore má Fico už bohatú skúsenosť.
Naposledy sa vyparoval – tu a tam zmizol, tu a tam sa vynoril – po prehratej voľbe prezidenta, aby osamote naplno vstrebal poučenie, že ak rozštiepi slovenskú spoločnosť vo dvoje, tak jeho je menšina, nie väčšina.