SME
Utorok, 4. október, 2022 | Meniny má František

Slovákov sprievodca americkým rasizmom

Problém Odpadlíka je v tom, že satira stojí a padá na tom, že publikum dôverne pozná pranierovaný jav.

Milan Kopecký je prekladateľ

Paul Beatty, Odpadlík, Odeon 2017

Paul Beatty má po päťdesiatke a na pažbe zárez literárnej ceny Man Booker. Takto vyzbrojený útočí na slovenské kníhkupectvá svojím štvrtým románom Odpadlík, ktorý práve uviedol Ikar v edícii lepšej beletrie Odeon a preklade Jozefa Kota. Znie to ako pomerne slušná výbava, aby sa úspešne zapísal aj na Slovensku, hoci je pravda, že píšucich päťdesiatnikov máme dosť aj doma a mediálny zástoj, ktorému sa Man Booker Prize teší v Británii a čiastočne aj u nás, nezodpovedá jej prestíži ani finančnému ohodnoteniu (v prvom ju valcujú nobelovka, Pulitzer či Neustadt a viac peňazí dávajú svojím najmilovanejším trebárs v Nigérii).

SkryťVypnúť reklamu

Vari aj preto sa s akousi plebejsky obrátenou logikou organizátori rozhodli v dvetisícštrnástom rozšíriť obec potenciálnych kandidátov na udelenie ceny z obyvateľov krajín Commonwealthu na všetkých autorov, ktorým v sledovanom roku vyšiel na území Spojeného kráľovstva román napísaný pôvodne po anglicky. Čo je ďalšie Beattyho kariérne plus, roku 2016 sa totiž stal jej prvým americkým a mimocommonwealthským laureátom. A teda, aby som výpočet jeho dištinktívnych znakov uzavrel, je černoch a kniha Odpadlík je od prvého do posledného písmena o tom, čo znamená byť černoch v Amerike.

Segregácia naruby

Text fiktívneho príbehu prekrývajúceho sa so skutočnými reáliami rámcuje súdny proces s protagonistom (najprv na miestnej úrovni, potom na najvyššom súde), ktorý si v slnečnej Kalifornii druhej polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia držal otroka, zavádzal segregačné nariadenia a sníval o nastolení apartheidu, lebo „skutočná sloboda zabezpečuje aj právo byť otrokom“. Len v opačnom garde, čiže autobusy a školy boli vyhradené obyvateľom čiernej pleti; otrok bol aj v tomto prípade čierny.

SkryťVypnúť reklamu

Medzi dve súdne konania je vklinené rozprávanie o tom, ako k niečomu takému vôbec mohlo dôjsť. Evidentne absurdnú premisu akcentuje rozprávačským štýlom hneď úvodná kapitola, v ktorej sa hlavný predstaviteľ ­– bez krstného mena a s priezviskom Ja – oddáva v súdnej sieni šlukom marihuany a nespojitému vnútornému monológu.

Čitateľovi chvíľu trvá, kým sa zorientuje, najmä preto, lebo, čo sa v menšej miere deje aj vo zvyšku knihy, text plynule prechádza od hodnoverných udalostí (protagonistovi zabijú otca) k menej hodnoverným (jeho mŕtvolu vezme, odvezie na koni do kaviarne a následne zakope v záhrade), absurdné momenty sa striedajú s realistickými, často bez ohľadu na gramatický čas a spôsob. Jasne tu teda máme do činenia so satirou, a hoci autor v rozhovoroch odmieta, aby ho nazývali satirikom, predsa len jeho text všetky formálne náležitosti žánru spĺňa.

SkryťVypnúť reklamu

Zememeračom je tu jeho hrdina Ja aj v doslovnom zmysle, lebo za jeho agendou prevráteného segregacionizmu stojí incident, pri ktorom jeho domovskú štvrť Dickens z večera na ráno úrady vymažú z mapy, čo je zrejmá, hyperbolovaná kritika amerického fenoménu gentrifikácie veľkých miest a on sa rozhodne zareagovať tým, že hranicu nakreslí sám vápnom na zem a osadí dopravné značky.

Máme problém

Spoluobyvatelia mu tlieskajú. Keď potom svojmu černošskému priateľovi, bývalej (fiktívnej) detskej hviezde (skutočného) seriálu Little Rascals Hominimu Jenkinsovi na jeho vlastnú žiadosť: „Iba mi daj pocítiť štipku rasizmu a budem v siedmom nebi,“ usporiada narodeninovú oslavu v autobuse s vyhradeným miestom pre „SENIOROV, INVALIDOV A BELOCHOV“, rozbehne sa občianska aktivizácia na plné obrátky, a dej vrcholí zrkadlovo prevráteným prípadom Little Rock Nine z roku 1963, keď guvernér Alabamy bránil žiakom čiernej pleti vlastným telom vo vstupe do belošskej školy; u nás je scéna asi najlepšie známa z filmu Forrest Gump. Tým sa dej vyčerpáva a začínajú sa problémy. Problémy textu.

SkryťVypnúť reklamu

Zahraniční recenzenti sa zhodujú, že dej je tu iba konštrukciou, na ktorej je kniha vybudovaná zo stavebného materiálu satirických šľahov, slovných hračiek, kultúrnych odkazov a kritických bonmotov, a hoci jej neupierajú aj iné literárne hodnoty, nechodia ďaleko po prirovnania ku klubovým vystúpeniam komikov ako Richard Pryor či Dave Chappelle. A tu, nazdávam sa, slovenský čitateľ nemá šancu.

Lavína popkultúrnych, historických a literárnych citácií a odkazov skôr či neskôr unaví aj toho najvytrvalejšieho googlistu.

Keby aj spomenuté ikony černošského humoru poznal odinakiaľ než z filmov, lavína popkultúrnych, historických a literárnych citácií a odkazov skôr či neskôr unaví aj toho najvytrvalejšieho googlistu. Satira totiž stojí a padá na tom, že pranierovaný jav publikum pozná, žije v ňom, je v prijímajúcej kultúre dostatočne etablovaný a možno si teda z neho robiť žarty. Povrchné, kvízové poznanie mien či udalostí nestačí.

SkryťVypnúť reklamu

Kniha trpí aj tam, kde nejde iba o to zabaviť, ale pripomenúť, poučiť, kontextualizovať. Martina Luthera Kinga pozná každý, pri zmienke o Malcolmovi X si už asi väčšina predstaví Denzela Washingtona, pripomienka Rosy Parksovej prišla pred dvomi rokmi okrajovo aj k nám, ale čo taká Harriet Tubmanová? A Jim Crow? A páni Mason a Dixon? Nevraviac o blaxploitačných filmoch, abolicionistickej literatúre, bebopových šelmách, ikonách gangstarapu. Všetko to tu je a mám pocit, že text sa vrstvením alúzií postupne iba zahusťuje, až tým vzniká dojem, akoby jedným z cieľov autora bolo knihu čitateľovi odcudziť, vzdialiť tak, aby upriamil pozornosť inam, na bohatú černošskú históriu a kultúrno-spoločenskú priepasť.

Slovák nevie

Slovenským čitateľom neostáva iná možnosť ako hľadať rasistickú/rasovú históriu v archívoch, lebo nemáme dejinnú skúsenosť s plošným, úradne odobreným rasizmom (treba azda dodať, že v knihe sa otázka rasy ako takej ani neotvára, označenie sa tu bez výhrady vzťahuje na farbu pleti), pre nás je to stále iba rozlične sa modifikujúca spoločenská nálada, pravda, v posledných rokoch s širšou medializáciou.

SkryťVypnúť reklamu

Miestami je preto náročné vôbec rozlíšiť, čo je vtip a čo nie, a satira konšpiračne vyžaduje jasný a konkrétny cieľ. Ani preklad s pomocnou rukou neprichádza. Jozef Kot, legenda slovenského prekladateľstva, ktorý má v portfóliu Shakespeara či Joycea, zvolil sebe vlastnú ilustračnú stratégiu, pri ktorej sa hľadá najmenší spoločný menovateľ a prekladá tak, aby mal čitateľ čo najplynulejší a najcelistvejší zážitok, významové nuansy sú druhoradé.

Na jednej strane sa mu niet čo čudovať, keby totiž chcel čitateľovi priblížiť každý pop-odkaz, vnútrotextovo či nebodaj v poznámkach vysvetľovať každú historickú narážku, musel by napísať ešte jednu knihu, a mne osobne reže aj vysoká miera exotizácie textu so všetkými pinapmi a stendapmi, hundroš však vraví, že prekladateľ mohol skúsiť aspoň niečo, lebo hádzal flintu do žita aj vtedy, keď išlo o čisto jazykovú, prekladateľsky vďačnú záležitosť a zriedkavú možnosť vyčariť čitateľovi úsmev.

SkryťVypnúť reklamu

Vo výsledku sa teda dá preložená kniha najúčinnejšie čítať ako reflexia otázok nostalgie, teda sentimentalizovaného vnímania histórie a identity, ktoré sa vylupujú z košatého textu poprestýkaného viac či menej absurdnými momentkami z beletrizovaných dejín etnického súžitia v Spojených štátoch, kde možno práve kontrast medzi skutočným a vybájeným, ono nákazlivé wishful thinking, je základným prvkom života v heterogénnej spoločnosti.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  2. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané
  3. V Žiline projektujú železnice pre Londýn, Austráliu i Čínu
  4. Dôležitosť duševnej pohody
  5. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  6. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  7. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  8. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  1. Zuzana Bednárová: V Prešove je ešte veľa vecí na zlepšovanie
  2. Dni nezábudiek prispejú na zachovanie prevádzky Linky dôvery
  3. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané
  4. V Žiline projektujú železnice pre Londýn, Austráliu i Čínu
  5. Dôležitosť duševnej pohody
  6. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  7. Metropolis ostáva bez inflačnej doložky
  8. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  1. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať? 7 250
  2. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 7 097
  3. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 5 933
  4. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 5 843
  5. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň 5 801
  6. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané 5 526
  7. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 5 082
  8. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 680
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Igor Matovič zostáva ministrom financií.

Na odvolanie bolo potrebných aspoň 76 hlasov, za odvolanie bolo 73.


1 h
Zuzana Kepplová

Aj u obyčajných už svedčia o neslušných politických pohyboch.


1 h
Nelegálni migranti, ktorých zadržali v Nových Zámkoch.

Ministerstvo vnútra posilnilo hliadky.


2. okt
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 5 ďalší 13 h

Neprehliadnite tiež

Zuzana Kepplová

Aj u obyčajných už svedčia o neslušných politických pohyboch.


1 h
Atmosféra na tribúne počas zápasu KHL medzi HC Slovan Bratislava a Admiral Vladivostok v roku 2015.

Proti KHL sme mali pískať už po okupácii Gruzínska.


2 h

Je úplne jedno ako dopadne dnešné odvolávanie.


4 h
Peter Schutz.

Taký pohyb v ruskej spoločnosti nebol minimálne od perestrojky.


21 h

Blogy SME

  1. Ján Marton: Vlčanova politická tragédia sa dokonala na technickom oleji v PL krmivách.
  2. Denisa Tomíková: Nie je vodič ako vodič
  3. Pavel Macko: Nie násiliu v uliciach a extrémistickému teroru!
  4. Marek Kytka: Skvelý Slafkovský, ukážkový gól Tomáša Tatara, či hviezdne duo večera Nečas s Burnsom
  5. Eva Gallova: Vtipy, tipy, frky
  6. Peter Kuchár: Moja cesta do pekla... (I.)
  7. Jozef Sitko: Azda diskusia na blogoch má byť názorovou stokou?
  8. Erik Kriššák: John Stagg - Vlk a pastier
  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 183
  2. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 5 986
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 5 541
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 4 813
  5. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 3 974
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 713
  7. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty. 3 284
  8. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 746
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťZatvoriť reklamu