Vládno-ústavnú krízu, do ktorej Česko ženú jeho politické stavy, čaká kľúčová križovatka – prezidentská voľba. Skrumážam, v ktorých sa už nevie orientovať ani pražský komentariát, môže 13. január buď „zatnout tipec“ (aby sme rešpektovali žáner), alebo chaos prolongovať de facto na neurčito.
A keďže oba scenáre najužšie súvisia s účinkovaním Zemana – prvý nastane po jeho prehre, druhý po výhre (obhájení mandátu) – protikandidáti prehovoria vážne slovo nielen do obsadenia Hradu, ale aj vlády.
Sotvakde a sotvakedy bolo možné vidieť voľby, v ktorých by boli rozdané karty o (takmer) celý politický systém, resp. v banku by bolo viac (relatívne, samozrejme) než v týchto českých prezidentských.
Nazerané z tohto uhla – a z iného je to hlúposť a strata času – má prihláška Mirka Topolánka, ktorá dorazila chvíľu pred uzávierkou kandidatúr, potenciál ozajstného „game changer-a“.
Obrovské kúzlo nechceného, že tento expredseda ODS a vlády sa nahlásil – s podpismi desiatich senátorov – v ten istý deň, ako jeho bývalý pobočník Marek Dalík nastúpil výkon trestu, hneď aj ukazuje na najväčšiu slabinu Topolánka.
