Zbohom SaS a Sulíkovi zvlášť je od Martina Poliačika krok zrozumiteľný aj uveriteľný v príčinách.
Keď hovoria o „názorových rozdieloch na niektoré špecifické otázky“, tak jediná kritika môže byť ohľadne výrazu „rozdiely“, ktorý sa pre popis vzdialenosti medzi Sulíkom a Poliačikom zdá slabý...
Poliačik rokuje s Progresívnym Slovenskom, zatiaľ sa nedohodli Čítajte V situácii, keď sa ako nové prístavy núkajú „progresívci“ (PS) aj Beblavý/Mihál, by v SaS Poliačik už len márnil čas.
Jeho lúčenie len opäť raz vracia na stôl otázku, či si je Sulík vedomý, že v excentrickej pozícii, akú zastáva v utečeneckej kauze, číha na SaS sklenený strop hneď niekde blízko (17-18 percent), cez ktorý sa ďalej nepretlčie. Áno, slobodní z Rakúska sú protiargument, ale iba jeden.
Fakt je, že v kultúrno-etickej problematike ani Poliačik nie je žiadny centrista... Ako väčšina SaS, ktorá si užíva pozíciu druhej najsilnejšej strany a väčšina členstva sa v svetonázore s predsedom až tak ďaleko nerozchádza, aby stranu, ktorej sa darí – pozri voľby – destabilizovala.
Otázka začne „bobtnať“, keď sa budú chcieť posunúť ďalej, vyššie.
