Bolo to v podaní Richarda Sulíka a Martina Poliačika veľmi čudné predstavenie, takpovediac zrod nového žánru. V dejinách slovenského politična sme asi ešte nevideli, aby odštiepenecký poslanec ohlasoval svoj odchod s predsedom, ktorého považuje za prekážku zotrvania v strane.
Má to svoje dôvody, veď odchod je prejavom straty dôvery a tak niet dôvodu kamarátiť sa pred kamerami, zvlášť ak chce odídenec pokračovať v politickej práci, čo Poliačik očividne chce.
Najprv brexit, potom Trump. Poliačik sa už s SaS nevedel stotožniť Čítajte Motivácia Sulíka, ktorý koncept tlačovky vymyslel, je zrejmá.
Vyprevadenie s úsmevom na perách bol politický obrad, ktorým priaznivcom tlmočil, že k odchodu Poliačika sa osobne hlási.
Že ide o pomýleného zblúdenca, ktorý to azda nemyslí zle, ale nateraz sa s ním nedá.
Keď Poliačikovi na konci otcovsky povedal, že je mladý a možno ešte dospeje k inému videniu, nebolo treba pochybovať, kto tu má byť za toho staršieho, skúsenejšieho a múdrejšieho.
