Autorka je sociologička
Primátor Žiliny Igor Choma sa rozhodol, že deti zo sociálne slabých rodín budú naďalej pykať za problémy ich rodičov. Snaží sa o prístup tvrdej ruky, postihuje však tých najzraniteľnejších.
Kto môže mať záujem na tom, aby deti v školách zlyhávali a priepasť rodinnej chudoby sa ďalej prehlbovala?
Deti ako nástroj trestania rodičov
Bežne cestujú v Žiline deti do školy zadarmo. Výnimkou sú deti zo zadlžených rodín. Rodiny, ktoré napríklad nezaplatili poplatky za komunálny odpad, sú trestané aj tým, že na ich deti sa doprava zadarmo nevzťahuje.
Mesto sa tým snaží obyvateľov donútiť, aby dodržiavali pravidlá.
Iste, pre úrady nie je jednoduché vytvoriť tlak na neplatičov. Avšak trestať za to ich deti a sťažovať im cestu k úspešnému vzdelávaniu je asi najhoršou možnosťou. Vzdelanie je jediná cesta von z pasce medzigeneračnej chudoby.

Investície do vzdelávania patria aj preto medzi tie najzmysluplnejšie, lebo sa spoločnosti môžu mnohonásobne vrátiť, keď sa deťom podarí lepšia dráha než ich rodičom a v budúcnosti budú pracovať a nebudú odkázaní na sociálne dávky.
Tohto všetkého akoby si primátor Choma nebol vedomý. Napriek tomu, že poslanci pred týždňom schválili uznesenie navrhované poslancom Ľubomírom Bechným o tom, že deti nesmú byť znevýhodnené a používané ako nástroj na výchovu rodičov, primátor uznesenie nepodpísal.
Odvážne rozhodnutie mesta
V Žiline pred pár mesiacmi zavreli Základnú školu na Hollého ulici, ktorú navštevovali deti zo sociálne slabých, prevažne rómskych, rodín. Krok mal svoje ekonomické opodstatnenie – išlo o malú základnú školu, ktorá sa finančne neoplatila a deti v nej dosahovali veľmi zlé výsledky.
Riešenie mesta bolo ako z príručky o desegragácii – školu zavreli, deti v menších skupinkách rozdelili do ostatných mestských škôl a premiestnili aj asistentov zo zavretej školy. Časť rodičov sa búrila, nechceli aby ich vlastné deti mali v triede chudobných rómskych spolužiakov.