Odkedy si USA užívajú energetickú sebestačnosť, „úlohu“ ropy v strategickom význame Blízkeho východu prevzali utečenci. Nielen im sa však dá zrejme pripísať (k dobru?, k zlu?), že Emmanuel Macron sa včera sčista-jasna zjavil v Rijáde.
Sčista-jasna je správny výraz, nikto návštevu nečakal.

Situácia v Libanone, ktorú rezignujúci premiér Hariri prirovnal k tej pred vraždou jeho otca (2005), ako aj boje v Jemene dali súcu zámienku Macronovi pre prípad, že jeho kroky viedla snaha obnoviť (zvýšiť) vplyv EÚ v regióne.
V základnom konflikte – ktorý je po porážke IS definičný – medzi Saudskou Arábiou a Iránom sa Európa doteraz tvárila viac-menej neangažovane. Čo dávalo aj taktický zmysel, kým Saudskoarabom nadržiava sám Trump, kritika Iránu by podkopala európsku pozíciu ohľadne „jadrovej“ dohody.
Tú obhajuje EÚ (aj s Rusmi a Čínou), ale veľmi silne napáda Trump práve aj preto, že zrušenie sankcií vytvára Teheránu komfortné podmienky na agresívnu politiku v celom regióne.