To, že po česky sa lykožrút povie kůrovec, si autor zapamätal z ľútych ideologických zápasov, ktoré sa viedli v Česku o drevožravého chrobáka už viackrát.
Je to ekocída. Ako si sami ničíme národné parky Čítajte V bitke trebárs o charakter šumavského národného parku sa na jednej strane lesníci a politici, na druhej ochranári púšťali do seba tak vášnivo, že jediné dôstojné prirovnanie, ktoré človeku napadlo, boli kultúrno-etické vojny v Amerike.
Český príklad chcel povedať, že v debatách o chrobákovi vysoko prevažujú emócie nad rozumom, čo má za priamy následok, že mier či kompromis je v tejto kauze neznáme slovo. Existuje iba víťazstvo, resp. prehra na nulu.
Rozšírenie bezzásahových zón aj cez „päťku“, čo by radi videli ochranári u nás, však dáva akúsi logiku. Ak teda platí, že sme v národnom parku, a platí aj skúsenosť miliónov rokov, že s lykožrútom si lesy vždy akosi poradili.
Biznis je však biznis, šou musí pokračovať, takže všeobecne, nielen v otázke lykožrúta, pociťujú lesníci ako nebezpečných škodcov všetkých, ktorí by chod života chceli nejako meniť.
