Už počujeme tie kuvičie hlasy. Že teraz, keď ženy začnú reptať nad chytením za koleno či nejakým tým komplimentom, tak už rovno môžeme zavrieť krám. Už sme ako dinosaury odsúdené na vyhynutie, tieto novoty sú ako meteorit rútiaci sa na naše mužsko-ženské druhohory.
Budeme počúvať ponosy, že kto sa v tom má vyznať, čo kto vlastne ráči a neráči.

Začujeme horekovanie, že ženské si môžu aj vymýšľať a zneužívať situáciu, aby kadekoho dostali do maléru. Lebo ženám treba v prvom rade neveriť, všakže.
Veď hej, nájde sa aj taká, ktorá tému zneužije. To už je riziko podnikania (čohokoľvek).
Predpokladáme, že na Slovensku sa cunami sťažností #MeToo – aj mňa obťažovali – nezdvihne. Akurát téma viac vlezie do povedomia. My si tu totiž vieme aj väčšie svinstvá odpustiť, aby bol pokoj v dome.
Napokon, naučiť sa odporovať neželanej ruke na kolene sa nám všetkým – hoci aj v prenesenom význame – môže zísť. Aby bolo jasné, je to len iná verzia skákania po hlave a rúbania dreva na chrbte.