Autorka je riaditeľkou Ligy za ľudské práva
Nikto z nás si nevyberá, akým rodičom sa narodí. Kým dosiahneme plnoletosť, máme veľmi málo možností, ako môžeme rozhodovať o svojom živote.
Deti však nie sú veci. Dohovor o právach dieťaťa všetkým nám dospelým ukladá, že v každej situácii, v ktorej ide o dieťa, sa musíme riadiť jeho najlepšími záujmami. Aj v prípade, že by došlo ku konfliktu viacerých záujmov, napríklad ako aktuálne v Žiline, tak má prednosť to, čo je najlepšie pre dieťa.
Všetci dokážeme pochopiť logiku primátora Chomu, ktorý chce, aby bolo zabezpečené riadne fungovanie a hospodárenie mesta a aby každý, kto v meste trvalo býva, sa podieľal aj na nákladoch na odvoz odpadu.
Je tiež správne, ak mesto trvá na tom, že bude mať k všetkým dlžníkom rovnaký prístup. Ak niekto neplatí, nemôže využívať výhody, ktoré mesto obyvateľom ponúka.
Ombudsmanka kritizuje primátora Žiliny, vylúčil deti z bezplatnej MHD Čítajte No v momente, keď mestská politika začne za dlhy rodičov postihovať ich deti, sa primátor dostáva na stranu, kde už nemá oporu v zákone.
V Žiline nemôžu deti z rodín, ktoré neplatia poplatok za odpad, chodiť do školy autobusom zadarmo. Pre deti z tých najchudobnejších rodín to znamená aj viac ako hodinovú cestu pešo do základnej školy.
Objektívne tak mestská politika vytvára pre chudobné deti horšie podmienky v prístupe k vzdelaniu ako pre iné deti, pričom deti samy nemajú možnosť túto situáciu ovplyvniť.
