V týchto dňoch sa na pulty kníhkupectiev dostáva kniha Slovensko a jeho regióny: sociokultúrne súvislosti volebného správania, ktorej autormi sú sociológ Vladimír Krivý, etnologička Viera Feglová a politológ Daniel Balko. Kniha prináša orginálny pohľad na niektoré doteraz nepreskúmané aspekty volebného správania slovenských voličov.
# Pre volebné správanie slovenských voličov existujú rôzne vysvetlenia. Aké ponúka sociokultúrny pohľad?
"Sociokultúrny prístup vychádza z toho, že pod rovinou politického správania je skryté niečo hlbšie, čo historicky viac pretrváva, a to sú nejaké základné kultúrne a hodnotové orientácie. Nie sú nemenné, ale menia sa iba veľmi pomaly. Jedno z našich zistení je, že viac, než sme si mysleli pred rokom 1989, je naša budúcnosť zakódovaná historicky. Mám na mysli nielen tú komunistickú, ale aj predkomunistickú vrstvu histórie. V 20. a 30. rokoch boli regióny, ktoré typicky a prevažne volili povedzme Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu (HSĽS), iné zasa komunistov či sociálnych demokratov, bolo tam pásmo, kde boli volené maďarské alebo nemecké etnické strany, boli tam určité ostrovy alebo väčšie pásma, kde mala zasa veľmi silné postavenie agrárna strana. Niečo z toho sa rozplynulo a niečo z toho zostalo."
# Čo napríklad pretrvalo?
"Typické priestory dominantnej volebnej podpory pre niektorú stranu vieme identifikovať aj dnes. A sú medzi tým nejaké súvislosti, najmä medzi volebným úspechom niekdajšej HSĽS a dnešnou úspešnosťou v prvom rade HZDS a v menšej miere aj niektorých iných strán."
# Čím si to vysvetľujete?
"Hypotéza je, že je za tým určitá pretrvávajúca politická kultúra. To znamená, že na takýchto územiach pretrváva isté videnie sveta, isté uznávanie trebárs vodcovského prístupu k svetu, vodcovského poňatia politických strán, väčší dôraz na národný až nacionálny moment, ale aj inklinácia k určitému typickému slovníku, obrazným vyjadreniam a podobne."
# Existuje aj iné, podobne silné regionálne dedičstvo ako po HSĽS?
"To je zaujímavé, že nie. Metódami, ktoré dokážem použiť, to pre túto dobu neviem zistiť. Tým však nemôžem vylúčiť, že sa takéto súvislosti môžu vynoriť neskôr."
# Je svojou regionálnou diferencovanosťou v sociokultúrnej i politickej rovine Slovensko špecifické, líši sa od iných krajín?
"Etnológovia aj sociológovia sa zhodnú, že Slovensko je regionálne diferencované vo väčšej miere ako všetky okolité krajiny. Špecifikom, ktoré s tým súvisí, je vplyv metropoly. Každá metropola - Praha v Čechách, Bratislava na Slovensku, Budapešť v Maďarsku - má svoje výrazné odlišnosti. V Prahe je to najsilnejšie postavenie ODS, nikde ODS nezískala viac ako v Prahe. Budapešť aj Bratislava predstavujú z tohto hľadiska tiež niečo osobité. Ale na rozdiel od Prahy v Čechách a Budapešti v Maďarsku, ktoré majú oveľa silnejšie postavenie, oveľa silnejší vplyv a udávajú hlavný tón, Bratislava v rámci Slovenska je síce tiež modernejšia, proreformnejšia, povedal by som liberálne-konzervatívnejšia, ale neudáva hlavný tón. Priam naopak, je v opozícii a predstavuje slabší prúd. A ten silnejší prúd predstavuje vidiek. Voľby v roku 1994 vyhral predovšetkým vidiek. Podobne je to v Bielorusku, kde vidiek tiež predstavuje základnú podporu prezidentovi Lukašenkovi. Asi niečo podobné, ale v slabšej miere by sme zistili aj pre Srbsko. Mám dojem, že sa tu črtajú dve skupiny krajín, kde v jednej modernejšie metropoly udávajú tón a v druhej sú tieto metropoly vytlačené do slabšieho prúdu, prevalcované vidiekom, ktorý je kultúrne menej moderný."