Autor je ekonóm
Do hodnotovej výbavy pravicových liberálov neodmysliteľne patrí dôraz na osobnú zodpovednosť a citlivosť na rozsah, v akom štát odmieňa ľudskú usilovnosť a iniciatívu.
Vôbec preto neprekvapí, že strana SaS svoj návrh reformy politík zameraných na sociálne vylúčené spoločenstvá prezentovala v pondelok ako reformu pre tých, „ktorí chcú so svojím životom niečo urobiť, a pre tých, ktorí sa chcú vymaniť vlastným pričinením z chudoby“.
Za najdôležitejší princíp reformy označila Lucia Nicholsonová princíp maximálnej zásluhovosti s cieľom vytvoriť „priepastný rozdiel medzi tými, ktorí sú aktívni...a tými, ktorí sú pasívni“.
SaS chce meniť prístup k Rómom z osád, hovorí aj o novom ministerstve Čítajte Cnosti ako pracovitosť a zodpovednosť je nepochybne vhodné odmeňovať. Zásluhovosť preto má svoje miesto v efektívnom systéme sociálnej pomoci.
Podmienenie prístupu k finančným dávkam nad rámec garantovaného minima účasťou na aktívnych opatreniach trhu práce alebo iných nástrojoch, ktoré majú za cieľ pomôcť ľuďom von z chudoby, pomáha zabezpečiť, aby dopyt po týchto nástrojoch zo strany cieľových skupín zodpovedal ponuke štátu.
To však stále necháva otvorenú otázku výšky garantovaného minima. Návrhy SaS v tomto smere možno nazvať politikou hrubšej palice. Strana presadzuje drastické obmedzenie nepodmienenej sociálnej pomoci podľa filozofie, „ten, kto sa snaží, má; ten, kto sa nesnaží, jednoducho nemá“.
Ponúka sa zdôvodnenie, že každý snaživý racionálny človek využije možnosti, ktoré reforma ponúka v podobe aktivačných opatrení a príspevkov, a ten, kto ich nevyužije, musí preto byť zo svojej podstaty pasívny, lenivý, a teda nehodný pomoci.
Chudoba je v tejto schéme dôsledkom zlých rozhodnutí jednotlivca, za ktoré by mal niesť zodpovednosť iba on sám.
Chudoba okráda ducha
Takéto uvažovanie je však spochybnené novými poznatkami z oblasti sociálnej psychológie, ktoré odhaľujú oveľa komplikovanejší vzťah medzi ľudským charakterom, rozhodovaním a životom v chudobe.
