Možno je to len chybou vrodeného optimizmu komentátora, ale pri pohľade na Alojza Hlinu ho dnes podchvíľou obchádza strašidlo optimizmu. Po jeho zvolení za predsedu KDH panovali oprávnené pochybnosti, či je práve performer jeho rangu vhodným kandidátom na vzkriesenie strany s najkonzervatívnejším elektorátom.
S odstupom času to pre kresťanských demokratov vyzerá dobre. KDH sa darí preferenčne etablovať medzi parlamentnými stranami a pripísalo si dôležité víťazstvo v Prešovskom kraji.
Hlina: Ešte chvíľu potrvá, kým si so Sulíkom podám ruku Čítajte Ešte pozoruhodnejšie však je, akým spôsobom sa to hnutiu podarilo. Hlina totiž systematicky, hoci s výkyvmi, pracuje na preformátovaní kovanej bigotno-katolíckej strany na konzervatívnu proeurópsku partaj.
Pozornejším divákom neuniklo, ako agilne sa aj v čase najhlbšej imigračnej krízy hlásil k Angele Merkelovej a jej programu.
Najnovším príkladom sekularizácie boli Hlinove slová, že by chcel medzi svojich voličov získať aj ateistov a že mu prekáža, ak niekto hľadá gender ideológiu aj v zákone o energetike.
