Keďže na Filipínach už bič švihať nebude, Trumpovu okružnú cestu po východnej Ázii je možné sumarizovať. Najzásadnejšie je, že prezident sa nevymkol z bežných mantinelov, medzi ktorými by sa hýbali, respektíve v minulosti hýbali jeho štandardnejší predchodcovia.
Isteže, Obama, Bushovci či Clinton by nevynechali – aspoň „pro dekórum“ – otázku ľudských práv. Zvlášť na tých Filipínach, všakáno, kde na ázijské reálie je Duterte (práve sa priznal k zabitiu človeka) podobný exot ako Trump vo svojom prostredí.

Od prvého prezidenta USA, v ktorého hodnotovom registri absentuje záujem o demokraciu, vládu práva či svetový poriadok, sa však ani no-no-no Pchingovi a spol. čakať nedalo. A kto čakal, zrejme len preto, aby mal do kanóna proti Trumpovi muníciu.
Fakt, že zahodil aj to „pro dekórum“, a ani obrovský biznisový balík, ktorý priviezol Číňanom, Trumpovi zrejme nepomohli v kruciálnej kauze, ktorou je Severná Kórea.