Keith Lowe, Strach a sloboda (Ako nás zmenila druhá svetová vojna), preložil Igor Otčenáš, Premedia 2017
Britský historik už raz zaujal rozprávaním o tom, čo sa dialo bezprostredne po skončení vojny. V Krutom kontinente napísal históriu pomsty i etnického a politického násilia. Kto so šťastím prežil vojnu, mohol padnúť za obeť krvavého cunami, ktoré roky po vojnovom zemetrasení devastovalo Európu a jej občanov.
Vo svojej najnovšej knihe Lowe znovu prekračuje obmedzené časové hranice vojnového konfliktu. Dovolil si zlomiť aj mnohé iné hranice. Nerešpektuje všeobecne povolené názory a zakonzervované mýty o dobrých a zlých. Ruší aj vlastné limity – nebojí sa rozprávať o svetovej politike, sociálnych zmenách v ľuďoch a komunitách či o mentálnych zlomoch.
Autor spravil ešte jednu obdivuhodnú vec. Každý z dvadsiatich piatich pohľadov dokumentuje konkrétnym životným príbehom. Je to pestrá galéria všeobecne známych postáv, ale i ľudí, o ktorých doteraz nikto nečítal. Sám sa označuje za „zaujatého zberateľa príbehov“. Niektoré získal prostredníctvom interview alebo e-mailov. Iné našiel v archívnych dokumentoch a memoároch. Tieto príbehy vybrané z miliónov ďalších individuálnych príbehov tvoria našu spoločnú históriu.
Vybral prípadové štúdie z celého sveta (šlo predsa o vojnu s prívlastkom svetová) a rôznych politických perspektív.
Historik utečencom
Uvažovanie o dôsledkoch vojny nie je niečím novým. Väčšinovo je však len opakovaním toho istého moralizujúceho kľúča. Padli ilúzie o civilizácii. Musíme myslieť s pietou na obete vojny a vyvarovať sa správania, ktoré by mohlo vyvolať nové konflikty a masové zabíjanie.
Lowe odmieta takúto jednoduchú pózu. Bránia mu v tom odborná kompetencia a dôslednosť. Chce vyprovokovať nové polemiky. Pritom každú chvíľu riskuje a pohybuje sa na hrane, lebo aj rozprávanie o vojne má už dávno svoje zabehnuté schémy a nudných kazateľov.
Jeho kniha je predovšetkým o večnom konflikte medzi našou túžbou zjednotiť sa s našimi susedmi a spojencami a súčasne túžbou sa od nich oddeľovať.
Aj historik je utečenec. „Ak je minulosť inou krajinou, tak sa do nej nemôže nikdy vrátiť, akokoľvek nadšene by sa púšťal do jej znovuvytvorenia.“
Deheroizácia
Kto sa chce rozčúliť, môže tak spraviť hneď na začiatku. Lowe začína odkrývaním mýtov a legiend spojených s interpretáciou druhej svetovej.
Pre ľudí je typické nutkanie k deštrukcii. Istý druh morbídneho potešenia z ničenia počas vojny sa vzťahuje aj na vojnových hrdinov. Obrazy vojny ako apokalyptického konca sveta sú stále populárne a rozšírené. „Keď sa pohrávame s mýtmi o armagedone, nechceme tiež ochutnať, čo znamená ničiť?“
