Autorka je publicistka
Nebál sa. Ilnaz Pirkin vedel, že to najhoršie má už za sebou. Bol rozhodnutý, teraz zostávalo prekonať pár technických prekážok. Dostať sa cez zamknuté dvere na strechu domu vo svojom rodnom Nižnekamsku.
Nechcelo sa mu hľadať vhodný objekt niekde ďaleko od policajnej stanice, kde strávil celý deň. Bolo takmer deväť večer. Vybral si dom na adrese Južnaja 2. Napadlo mu, že by ráno vstať zavčasu a ísť do práce.
Chcel študovať medicínu, to mu zatiaľ nevyšlo, tak zbieral skúsenosti ako zdravotný brat v psychiatricko-neurologickej nemocnici.
Bol zodpovedný, lekári ho mali radi, niektorým pripadal až príliš úzkostlivý a premúdrelý. Potom tú myšlienku zavrhol. Zajtra sa budú musieť zaobísť bez neho. A ďalšie dni tiež.
Na streche chvíľu hľadal vhodné miesto. Potom vytiahol telefón a začal nahrávať. Nahral niekoľko videoodkazov. Svojej milej ho poslal ako prvej. Keď si ho vypočula do konca, rozbehla sa k miestu, kde tušila, že ho nahral. Na pohľad, ktorý sa jej naskytol, už nikdy nezabudne.
Lajk za upchatú rúrku
„Vytiahli plynovú masku, mimochodom, to je teda vec. Funguje na sto percent. Navlečú ti ju na hlavu a tú rúrku zapchajú. Drží to, kým sa nepocikáš. To sa mi fakt 'páčilo'. Kruto sa mi to páčilo...
