Autor je evanjelický teológ
Vzťah cirkví k politickej moci neprestáva byť témou ani v štátoch, ktorých ústavy jednoznačne vyhlasujú svoj sekulárny charakter. Po príklady netreba chodiť ďaleko.
Protokolárne podujatia evanjelikov na Slovensku pri 500. výročí reformácie v uplynulom roku mali vždy jeden neodmysliteľný dôraz. Bolo ním odovzdávanie ocenení za zásluhy o rozvoj cirkvi a jej podporu. Z rúk biskupa dostali ocenenie aj najvyšší ústavní činitelia SR.
“Tu len málokomu napadne, že je to problém, keď kňazi odporúčajú ľuďom v podobe letákov alebo indícií v kázňach, koho majú voliť.
„
Evanjelická cirkev pri tomto významnom výročí považovala za potrebné zdôrazniť, že si podporu politikov váži a oceňuje ju.
Dalo by sa to považovať za čosi prirodzené, keby tieto trblietavé medaily nemali aj svoju druhú stranu. Kým ich líce vystavené verejnosti deklaruje vzájomnú úctu medzi cirkvou a štátom, ich rub hovorí o tom, že evanjelická cirkev sa vzdala jednej zo svojich rozhodujúcich úloh.
Tou je pozdvihnutie kritického hlasu na adresu politikov, keď sa správajú populisticky, keď sa svojimi vystúpeniami dotýkajú ľudskej dôstojnosti príslušníkov menšín alebo utečencov, keď viac ako rozvoj zdravotníctva, školstva, sociálnych služieb a spravodlivosti riešia záujmy finančných skupín a ochranu ich investícií.
