Autor je politológ
Piatková obhajoba nákupu bojových vozidiel predstaviteľmi ministerstva obrany sa zmenila na frašku. Predstavili model, ako chcú obísť európske smernice, znásilniť zákon o verejnom obstarávaní a cez štátnu Konštruktu prideliť zákazky vopred dohodnutým firmám.
Ešte pred voľbami 2016 situácia údajne vyzerala tak, že bojové vozidlá 8x8 dostane Czechoslovak Group (CSG) zbrojára Strnada s derivátom vozila Pandur II. Vozidlá 4x4 mal údajne dostať Kerametal s vozidlom Aligátor II. Potom v pozadí nastalo preskupenie síl.

Posledné informácie hovoria, že prvý nákup získala Slávia Capital blízka SNS. S tým, že nákup derivátu Patrie AMV prejde cez Konštrukta Defence (čo je konštrukčná kancelária, nie výrobný podnik) a výstup bude v subdodávkach.
A CSG údajne má dostať nákup vozidiel 4x4. Tá nikdy podobné vozidlá nevyrábala, ale dnes už promuje Aligátor II pod svojou značkou MSM Group a predstavila tiež vozidlo Husar.
Mimoriadne štedrý koláč
Na nákup vozidiel 8x8 ministerstvo vyčlenilo o polovicu až dvojnásobne viac a pri vozidlách 4x4 viac než dvojnásobne viac prostriedkov ako pri podobných nákupoch v zahraničí. Je to veľmi štedrý koláč.
“Na Slovensku sú utajené aj úplne bežne na webe dohľadateľné takticko-technické parametre vozidiel. Cieľom je zabrániť verejnosti posúdiť, akú hodnotu za peniaze kupujeme.
„
Generálny tajomník služobného úradu ministerstva obrany Ján Hoľko navrhovaný model obstarania vozidiel 8x8 formou spoločného vývoja s fínskym partnerom obhajoval, akoby to bola jediná možnosť vysokého zastúpenia slovenského zbrojného priemyslu (spomínal 70 - 75 percent domácej výroby).
Je to manipulácia. Podiel zapojenia domáceho priemyslu je totiž úplne bežnou požiadavkou v tendroch, dodávateľ tiež štandardne poskytuje domácemu priemyslu tzv. offsetové programy, často vo výške sto percent a viac.
Na porovnanie - v českom tendri na BVP súťaží viacero firiem a každá má so štátnym podnikom VOP CZ podpísanú zmluvu o spolupráci v prípade výhry.
Ďalej v prípade offsetových programov je ich bežnou súčasťou aj technologický transfer. Aké nové technológie však získa Slovensko v tomto obchode? Získame schopnosť výroby najnovších kompozitných pancierov? Kľúčových prvkov elektroniky? Vymeníme konečne výrobu sovietskych zbraní za moderné západné vzory?
Alebo sa za frázou „70 percent zapojenie slovenského priemyslu“ skrýva len obdoba montážnej dielne? Nevedno.
Síce draho, ale zato zle
Takto nedôjde len k zmanipulovaniu výberu a predraženému nákupu. Oveľa väčší problém je inde.
Ešte aj mocnosť ako USA množstvo detailov nakupovanej výzbroje vôbec neutajuje, verejné sú dokonca mnohé výsledky skúšok. Dokonca ruská vláda nemá problém zverejniť podrobný obsah a ceny pri modernizácii strategických ponoriek.